Pani domu doplnila: "V Osake namerali o tri stupne viac, vlhkosť sa blížila k deväťdesiatim percentám." Nebude to typický šampionát.
Stretli sme sa podvečer v želiezovskom dome Haborákovcov. Milan starší (34), jedenásty guliar zo sydneyskej olympiády 2000, podchvíľou pozrel, či sa správne pečú kuracie krídelká. Milan junior, štvorročné chlapča, schmatlo čokoládu určenú mame.
"Aj ty budeš hádzať guľou?" spýtali sme sa drobca. Neodpovedal, poškuľoval po diktafóne. Uvítaciu konverzáciu anglického typu, o počasí, zrušila návšteva Mikuláša Konopku (28). Pre Milana Haboráka, švagra, súpera v guliarskom sektore i zverenca, lebo Milan je i trénerom bratov-dvojičiek Konopkovcov. Milo je kladivár, tiež Haborákov zverenec. Ten sa po chvíľke ospravedlnil. Manželka čaká druhého syna. Má sa narodiť v septembri, po majstrovstvách sveta. Švagrovia, súrodenci kuli víkendový plán. Bol v ňom i tréning. O ten však nešlo. V sobotu sa chystali osláviť trojročné narodeniny Mikiho dcérky Karin. Konopkovci bývajú na druhom konci ulice.
Deň slovenských nádejí
Tri sviečky na torte sfúkli predčasne, Karin sa narodila 25. augusta. Presne v ten deň bude v Osake guliarska súťaž (kvalifikácia i finále) a kvalifikácia kladivárskych pretekov. Deň slovenských nádejí. "Kiežby sme boli v tom čase všetci traja na ploche. Išlo by o výnimku, lebo Miki s Milanom na doterajších šampionátoch vždy súťažili predo mnou, takže ma mohli povzbudzovať. Teraz by som ich v hľadisku vďačne oželel. Ak by súťažili aj oni, znamenalo by to, že sú vo finále," plánoval Milo Konopka.
Debata sa pomaly prehupla k pointe. Skupina "Konopkovcov" odletela dnes na osacké majstrovstvá sveta (25. augusta - 2. septembra). Vrhači zo Želiezoviec, hoci Milan je východniar zo Šarišských Draviec, ale na juh Slovenska si bez problémov zvykol, nejdú na prvý svetový šampionát. Pre Milana Haboráka bude štvrtý. Vo finále ešte nebol. "Ale bol som pri medaile. V Aténach 1997 som býval na jednej izbe s Igorom Kováčom (3. na 110 m prek. - pozn. red.). Vtedy som si ešte od neho pýtal autogram. Rovnako ako od svojich súperov. Bol som tuším 31., nevrhol som ani 18 metrov," usmieval sa Haborák, typ človeka, ktorému nie je cudzí žart na vlastný účet. Úspechy trojnásobného Atléta roka na Slovensku (2000-2002) sa viažu skôr k halovým svetovým šampionátom (7. v Lisabone 2003) a Svetovému finále (3. v Paríži 2002).
Bratia Konopkovci už v elitnej dvanástke súťažili - guliar Miki v Helsinkách 2005 (11.) a predovšetkým na OH 2004 v Aténach (10.). Kladivár Milo na MS v Paríži 2003 (9.). Dvojičky boli juniorské hviezdy, guliar je juniorský majster sveta 1998, európsky šampión do 23 rokov (1999). V druhom prípade bol Milo bronzový. Obaja sa k atletike dostali miernou okľukou cez hokej. Hrali ho tak dobre, že ich zlákali na športové gymnázium do Banskej Bystrice, kde si všimli ich atletický talent. Otec Mikuláš Konopka starší, urobil synom cez prázdniny v Želiezovciach vrhačské kruhy na lúke za mestečkom.
Ide silná zostava
"Otcovi vďačíme za veľa. Považujem to za prirodzené. U nás sa traduje - z pokolenia na pokolenie. Rodičia dali nám, my sa iste stopercentne postaráme o naše deti. Ak budú chcieť na atletiku, nech sa páči, ak sa im zapáči hudba - prosím," zobral si slovo Miki, keď sme hovorili o slovenských podmienkach na atletiku i všeobecnom jave rodičovskej starostlivosti, neraz jedinej podpore talentu.
"Nie je to iba o tom. V Osake bude silná slovenská zostava, iste doteraz najsilnejšia. Dozrieva jedna veľmi dobrá generácia. Brácho so mnou, sestry Velďákové, Martina Danišová. Aj Libor Charfreitag vlastne patrí do tejto partie, hoci jeho kariéra sa začala odvíjať v USA," zamýšľal sa Mikuláš Konopka.
Prerušili sme ľahko plynúci rozhovor, aby sme položili bežnú, všeobecne však nie príliš obľúbenú otázku - Na čo si trúfate? Začal Milan Haborák. Napokon je tréner, hoci sa stále cíti o niečo viac pretekárom. "Všetci sme preskákali dosť, nemôžeme povedať iné - chceme do dvanásťčlenného finále. To minimálne. Všetci traja v osmičke, samozrejme aj Libor Charfreitag, je vyššia, nie nedosiahnuteľná méta."
Mikuláš Konopka sa odpichol od múdrosti, ktorú počul od oštepára Jana Železného: "Na svetový šampionát prídu všetci dobre pripravení, ibaže len menší okruh atlétov to v pravú chvíľu dokáže ukázať." Miki vie o čom hovorí, v marci zaskočil celý svet. Získal titul halového majstra Európy s obdivuhodnou prevahou. V Birminghame v piatok 2. marca päťkrát prekonal 21 metrov, čo sa mu dovtedy nepodarilo ani raz. Zvíťazil senzačným výkonom 21.57 m.
O chvíľach, keď sa všetko darí
Úspech vysvetľoval Milan Haborák: "V športe sa stáva, že človeku všetko vyjde v jednom momente. Niekto na to čaká celý život a nepodarí sa to. Netvrdím, že si Miki už vybral tento deň, ktorý sa zjaví neviem odkiaľ. Už v roku 2001 som ho videl s miniprešľapmi vrhnúť za 21 m. Aj ja mám skúsenosti - po vynikajúcej rozcvičke prídu mizerné preteky. Za každým extra výkonom je však príprava. Miki schudol, trénoval tak tvrdo ako nikdy. A čo je najhlavnejšie, ani minútu nebol chorý, zranený, ubolený. Nemal ani len nádchu. Žičil mu žreb. Vrhal prvý, hneď uvoľnených 21,32 m. Videl som, ako jeho najväčší súper, Dán Olsen, zbledol. Ak by bol žreb trebárs opačný a silný Dán by dosiahol taký výkon, možno by to rozhádzalo Mikiho. Sú to však špekulácie na tému keby. Atletika je o veľkých a prekvapujúcich výkonoch. Nič sa nedá naplánovať na centimetre presne. Často po zbabraných pretekoch skutočne neviem opísať prečo sa tak stalo. A neviem dodnes, hoci som si preteky pozrel na videu tisíckrát."
Haborák a Mikuláš Konopka sú odlišné typy. Východniar je zvedavý človek, pri pretekoch vníma okolie, všíma si tribúny. "Keď som prišiel v Sydney na štadión a zbadal skoro stotisíc divákov, takmer som sa od dojatia rozplakal. Aj sa mi stalo, že som napríklad sledoval ako súťaží Američan Nelson a takmer som zmeškal pokus. Miki je navonok pokojný typ so schopnosťou totálneho sústredenia sa. Ja som možno citlivejší, Miki je rozhodne emotívnejší. Všimnite si, ako vchádza do kruhu, ako sa povzbudzuje," hovoril Haborák.
Dvojičky nie sú rovnaké
Dvojičky Konopkovci tiež nie sú rovnaké. "Zhodné je iba to, že každý z nás viac ,trpí', keď súťaží ten druhý. Viac nám záleží na dobrom výsledku brata," vysvetlil Miki. "Milo pôsobí, áno aj čiastočne je, ako ,salámista'. Je všestranný, šikovný na mnohé veci. Až túto sezónu trénoval absolútne naplno," doplnil švagor Haborák.
"Často trojfázovo. Skoro ráno beh, predpoludním posilňovňa. Potom krátka regenerácia. Popoludní som odhádzal aj dvadsať pokusov. Kedysi ich bolo toľko za týždeň," potvrdil Milo Konopka. Jeho brat po birminghamskom triumfe hovoril o osackom útoku na zlato. "Na nič iné nemôžem myslieť, zlato i výkon zaväzujú," povedal v marci.
Na jarnom sústredení v talianskom letovisku Lido di Jesolo sa pustil zhurta do ešte tuhšieho tréningu. Zranil sa na pravom zápästí. "Boli okamihy, že som chcel sezónu zabaliť. Už nešlo o zranenie, ale forma bola kompletne preč. Ísť na MS a dosiahnuť trebárs 19 m nemá význam. Druhý prípravný kemp v Taliansku i dni po ňom, takých šesť týždňov, ma vrátili do hry. Nehovorím o zlate, ale veľmi veľa som trénoval. Cítim, že telo si pamätá výkony za 21 metrov. Ešte to musím dostať do hlavy. Veľké preteky sú o psychike," povedal európsky halový rekordér.
Vysvetlil: "Guliari súťažia v jeden deň - kvalifikácia predpoludním, finále večer. To predpoludnie je kľúčové. Ak niektorý guliar povie, že ho kvalifikácia nezaujíma, lebo má v ruke 22 metrov, neverte mu, klame. Každý z nás je napätý. Potom je to slabých šesť hodín na regeneráciu. Niekoho aj vyžrebujú na dopingovú kontrolu. Ten má ešte o dve hodinky menej. Utrpením je čakanie v malých miestnostiach pred pretekmi. Tam vám prehľadajú vaky, pýtajú sa na to a na hento-tamto. Potom len tak sedíme a zazeráme na seba. Občas niekto niečo aj hlesne, čo naštve. Nie sú to ľahké minúty," vykreslil.
O podvodoch
Haborák štartoval na štyroch MS, Konopka na troch. Mohli mať na konte ešte viac. Obaja však mali pozitívny dopingový nález. Konopka v roku 2002, Haborák o dva roky neskôr. Guliari sa zložitej téme nevyhýbajú - tvrdia, že po každom teste sú istý čas napätý, ako dopadne. "To je ako trebárs po teste na vysokoškolskej skúške. Aj keď ste nabitý vedomosťami, máte trému. Aj keď viem, že som nevypil ani slzu, som pri fúkaní za volantom nervózny. Miki mal pred šampionátom päť "prepadových" návštev dopingových komisárov v Želiezovciach. To môže byť cesta, čím viac kontrol. Nie sme proti. Oboch nás, a som si istý, že každého, ktorý si odskákal trest, irituje kriminalizovanie prípadov. To si vyprosíme. Skúsim príklad - nie je herečka či modelka po dvadsiatich plastikách podstatne väčší podvod?"
Spýtali sme sa aj na možnosť zrušiť rekordy. Haborák vytiahol knihu z roku 1926, v ktorej sa zamýšľa autor nad hranicami ľudských možností. "Pozrite sa, v šprinte na 100 metrov je 9,9 s, tam sa ani nezmýlili. V guli 18,80, tam sa sekli riadne (svetový rekord je 23,12 m - pozn. red.)."
Milan junior sa zatiaľ zaoberal diktafónom, rozlišoval, keď hovorí strýko Miki a keď otec. Strýko Miki sa rozlúčil, odpovedajúc na počiatočný meteorologický vstup do rozhovoru: "Sme zo Želiezoviec. Zvykli sme si na horúčavy. V guliarskom sektore bude niekomu príjemne, niekomu nepríjemne. Pekne teplo víťazom, zima porazeným."
