Poľnohospodári majú sľúbené, že dostanú od štátu na budúci rok oveľa viac peňazí ako v tomto roku. Pýtajú však ešte viac.
BRATISLAVA. Poľnohospodárstvo dostane v budúcom roku od štátu oveľa viac peňazí ako doteraz aj v prípade, že by si v nadchádzajúcich debatách o štátnom rozpočte nič nevyhádalo.
Už súčasný návrh rozpočtu, za ktorý minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa z HZDS ostro kritizoval kolegu ministra financií Jána Počiatka zo Smeru a hovoril o sabotáži, ráta so zvýšením sumy pre pôdohospodárov. Celkovo by mal sektor od štátu a únie dostať o takmer 12 percent viac ako minulý rok.
Klesnúť by podľa prepočtov ministerstva financií mali len náklady na administratívu ministerstva pôdohospodárstva a jeho organizácií.
Dotácie, ktoré pôjdu zo spoločných peňazí súkromným poľnohospodárskym podnikom, narastú o vyše 14 percent.
Príčiny, prečo v tejto situácii minister pôdohospodárstva hovorí, že poľnohospodári dostanú menej, sú dve.
Peniaze pre rezort pôdohospodárstva nie sú zahrnuté len v kapitole ministerstva, ale aj v takzvanej Všeobecnej pokladničnej správe. Vyše 11 miliárd korún z nej skončí u poľnohospodárov, hoci formálne rezortu nepatria.
Druhou príčinou je, že ministerstvo financií navrhlo, aby slovenskí farmári dostávali cez priame platby, teda automatické nároky, menej než najvyššiu možnú sumu.
Minulý rok im však premiér Robert Fico ustúpil a dal maximálne možné priame dotácie – preto ich chcú aj tento rok.
Minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa minulý týždeň cez médiá premiérovi k návrhu rozpočtu na rok 2008 odkázal, že ho považuje za „sabotáž“ vládnych priorít. Ministerstvo totiž dostalo priamo v svojej kapitole o 3, 6 miliardy korún menej ako v predchádzajúcom roku a priame platy nie sú na maximálnej možnej úrovni.
Pôdohospodári nezdôrazňovali, že už podľa súčasného návrhu rozpočtu dostanú o 11, 7 percenta viac ako minulý rok.
Keď je menej viac
Oproti minulému roku dostal minister Jureňa v kapitole ministerstvo pôdohospodárstva na budúci rok naozaj o vyše tri miliardy korún menej. Ministerstvo financií v terajšom, prvom návrhu budúcoročného rozpočtu pôdohospodárom pridelilo „škandalóznych“ 14,5 miliardy korún.
To je rovnaká suma, akú pôdohospodárstvu navrhli v prvej verzii rozpočtu už minulý rok. Minister Jureňa a jeho HZDS napokon vyrokovali 18, 1 miliardy.
To však nebolo všetko. „Minulý rok dostali pôdohospodári k 18 miliardám z ich kapitoly rozpočtu ďalších päť miliárd z kapitoly Všeobecná pokladničná správa,“ povedal Richard Ďurana z INESS.
V kapitole Všeobecná pokladničná správa sú aj peniaze, o ktorých sa vie, kde skončia, ale kvôli formalitám nemôžu byť napísané priamo v kolónkach konkrétnych rezortov.
Aj tento rok ministerstvo pôdohospodárstva v návrhu rozpočtu ráta, že ich vlastná kapitola nie je jediným významným zdrojom peňazí. V kapitole Všeobecná pokladničná správa je rozpočtovaných pre ministerstvo pôdohospodárstva ďalších vyše jedenásť miliárd korún.
To, že sa tieto peniaze naozaj napokon dostanú do rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva, potvrdzuje aj jeho hovorkyňa Magdaléna Králová.
Poľnohospodári tak budúci rok už podľa súčasného návrhu rátajú spolu s 26, 1 miliardy korún, čo je o 11,7 percenta viac ako vlani. Takmer 19 miliárd pochádza z rozpočtu Európskej únie.
V komentári k návrhu rozpočtu navyše ministerstvo financií uvádza, že samotná suma dotácií sa zvýši o takmer 15 percent.
Priame platby sú ich priorita
Tento rok sú v predbežnom návrhu rozpočtu plánované priame platby poľnohospodárom vo výške 50,5 percenta úrovne v starých členských krajinách. Priame platby sú peniaze, na ktoré majú poľnohospodári nárok podľa toho, koľko pôdy obhospodarujú a ako ju využívajú alebo podľa toho, čo chovajú.
Do roku 2013 by úroveň priamych platieb mala byť pre všetkých európskych poľnohospodárov rovnaká. Zatiaľ nižšie dotácie od únie dorovnáva slovenská vláda a sama sa môže rozhodnúť, akým vysokým percentom ich bude spolufinancovať. Vlani priame platby pre poľnohospodárov boli vo výške 70 percent úrovne pôvodnej európskej pätnástky.
„Zníženie priamych platieb poľnohospodárom hodnotíme pozitívne,“ povedal analytička ING Bank Lucia Štekláčová. Dá sa podľa nej však očakávať, že pri definitívnej verzii dôjde k ich zvýšeniu a dofinancovaniu z rezervy, ktorá je určená na priority.
Koľko vláda presne pridelí na financovanie svojich priorít, bude známe až po politických rokovaniach, ktoré sa skončia v polovici decembra. „Na to je určená rezerva na priority,“ povedal Šmál.
Ani zdravotníci nemôžu plakať
Návrh rozpočtu z dielne ministerstva financií sa nepáči ani ministerstvu zdravotníctva. Ak porovnalo plán svojich výdavkov na budúci rok s tohtoročným, zistilo, že by sa muselo uskromniť a hľadať rezervy.
Aj v tomto prípade rezort získa do svojho rozpočtu aj ďalšie dodatočné peniaze. Do zdravotníctva prichádza väčšina peňazí ako verejné zdroje od zdravotných poisťovní. Tento rok zdravotníctvo získalo od poisťovní 83,4 miliardy korún, kým na budúci sa počíta s 92 miliardami.
Takže kým výdavky naplánované v zdravotníctve klesnú o 1,85 percenta, disponibilné zdroje sektora narastú takmer o desať percent.
(mg)
Výdavky ministerstva pôdohospodárstva (v mil. Sk)
2007 | 2008 | zmena v % | |
Dotácie | 19543 | 22430 | 14,8 |
Administratíva | 2972 | 2879 | -3,1 |
Ostatné | 862 | 812 | -5,8 |
Spolu | 23377 | 26121 | 11,7 |
Zdroj: ministerstvo financií
Verejné zdroje v zdravotníctve (v mil. Sk)
2007 | 2008 | |
Disponibilné zdroje zdravotných poisťovní | 83400 | 92000 |
Ministerstvo zdravotníctva (bez poistného štátu a príspevku ZP) | 2700 | 2100 |
Prostriedky EÚ | 300 | |
Iné rozpočtové kapitoly | 600 | 600 |
VÚC, obce | 400 | 500 |
Spolu | 87100 | 95500 |
Medziročná zmena | 9,4 | 9,6 |
Zdroj: ministerstvo financií
Stĺpček Petra Schutza
Dojíme kravičku
Kontrola nášho denníka preukázala, že pesnička dua Jureňa - Urbáni o „sabotáži“, ktorú rozpočet pácha na rezorte pôdohospodárstva, je veľmi falošná. Zatajovanie peňazí z iných kapitol je klasická finta na hlúpe publikum, na ktorú by však nemal skočiť Ján Počiatek. Nemal by, keby sa nakoniec nerozhodovalo v koaličnej rade.
Nič mimoriadne sa však nedeje. Rituálne obrady okolo agrodotácií dotvárali kolorit neskorého leta a jesene aj za éry Mikloš - Bugár - Simon. Agrolobistom a rezortu pôdohospodárstva je čokoľvek málo, kričať musia z princípu, lebo nikdy nemôžu dostať toľko peňazí, koľko by nedokázali minúť.
Nám, ktorí hostinu platíme, nepomôže ani známa pravda, že niet väčšej paródie na verejný záujem, ako súčasná podoba poľnohospodárskej politiky. Farmári sú prvá sociálna skupina, ktorá môže o sebe stopercentne povedať, že na vstupe do únie výborne zarobila. Prečo však nepodojiť štátnu kravu, keď z cudzieho krv netečie?
Existuje kvantum spôsobov, ako plytvať verejnými peniazmi, ale poľnohospodárske dotácie sú bez konkurencie ešte aj v prípade, že by vystrelila motyka a Jureňa tentoraz nedostal ani halier navyše oproti návrhu. To sa však bude musieť minister financií Ján Počiatek veľmi obracať.