História tejto činnosti siaha pritom do dávnych čias. „Odborníkov na logistiku využíval Alexander Veľký a vôbec všetci slávni vojvodcovia. Vždy tvorila súčasť vojenského umenia. K Napoleonovmu neúspechu počas ruského ťaženia prispeli problémy so základným zásbovaním,“ vysvetľuje operačný manažér TNT Express Pavel Švanyga, ktorý sa začiatkom tohto roka zúčastnil humanitárnej operácie v Mozambiku. Vyslala ho tam na žiadosť organizácie WFP (Svetový potravinový program výživy OSN) jeho materská spoločnosť ako špecialistu na logistickú podporu.

Väčšina ľudí má pomerne dobrú predstavu o tom, čo robia lekári, učitelia, stavbári, či právnici. Ale čo si možno predstaviť pod pojmom logistika? História tejto činnosti siaha pritom do dávnych čias. „Odborníkov na logistiku využíval Alexander Veľký a vôbec všetci slávni vojvodcovia. Vždy tvorila súčasť vojenského umenia. K Napoleonovmu neúspechu počas ruského ťaženia prispeli problémy so základným zásbovaním,“ vysvetľuje operačný manažér TNT Express Pavel Švanyga, ktorý sa začiatkom tohto roka zúčastnil humanitárnej operácie v Mozambiku. Vyslala ho tam na žiadosť organizácie WFP (Svetový potravinový program výživy OSN) jeho materská spoločnosť ako špecialistu na logistickú podporu.

Dá sa u nás logistika študovať?

„Dnes už áno, ale donedávna sa väčšina manažérov logistiky regrutovala z dopravných, špeditérskych a výrobných spoločností. “

Aké vedomosti a skúsenosti sa pri takejto práci uplatnia?

„Podstatou je poznať kapacity a možnosti firemných dopravných sietí a vyznať sa v oblastiach ako colná deklarácia, či špedícia. A čo robí logistu logistom? Určite organizačné schopnosti a prehľad o prostriedkoch, ktoré máte k dispozícii a ich možnostiach.“

Musíte sa rýchlo rozhodovať a vedieť aj improvizovať?

„Vždy sa snažíme mať stopercentne štandardizovaný servis bez potreby improvizovať. No niekedy sa takýmto situáciám nevyhnete, aj keď sú zdriedkavé. A vtedy sa zvlášť cení rýchle a správne rozhodnutie.“

A ako to bolo na misii v Afrike?

„Úplne iné podmienky. Vozový park starý, spotreba vysoká. Tie vozidlá boli preťažované za hranicu nosnosti a chodili po cestách, ktoré by u nás ľudia považovali za neprejazdné. K tomu pripočítajte ručné prekladanie nákladov a teploty vysoko nad 40 stupňov.“

Prečo ste sa vlastne prihlásili?

„Spolupráca našej spoločnosti a WFP trvá už od roku 2002 a všetci s tým žijeme. Takže to vyplynulo prirodzene.

Tím tvorí dnes 96 ľudí z celého sveta. Každý z nich je schopný byť nasadený do 48 hodín. Záleží aj na firme, či je ochotná uvoľniť človeka na operácie tohto typu, pretože sa skutočne môže stať, zrazu zložíte pero a odídete. A keďže ide o niekoľkotýždňové akcie a nikto z nás nie je vo firme na ozdobu, treba sa na tieto situácie pripraviť.“

Váš odchod do Mozambiku skutočne prebiehal takto hekticky?

„Moje nasadenie bolo trochu špecifické, pretože všetko sa udialo v momente, keď sa iba ukončil výber pre zaradenie do tímu. Takže napríklad potrebný a veľmi dôkladný špecializovaný tréning som absolvoval až neskôr a učil som sa prakticky v teréne. Ani som nestihol absolvovať kompletnú vakcináciu. Ale z tohoto hľadiska bol Mozambik pomerne bezpečný, dve vakcíny som stihol absolvovať a potom už zostávala iba malária, proti nej sa očkovať nedá.“

Boli ste prekvapený podmienkami, do ktorých ste prišli?

„Humanitárne katastrofy sú pomerne často medializované a človek tam vidí dosť zlé veci, takže som očakával horšiu situáciu ako reálne bola.“

Akú úlohu hrá vlastne v takýchto chvíľach ľudský faktor?

„Pomerne veľkú. A to je dôvod, prečo WFP spolupracuje so spoločnosťou ako TNT. Keď to preženiem, naši zamestnanci takmer nepoznajú slovo „nedá sa“. Ale v takýchto situáciách sú často cesty neprejazdné, vzduch taký riedky, že vrtuľníková podpora je nemožná, máte množstvo časových a hmotnostných obmedzení a nie vždy je možné veci urobiť ani pri najlepšej vôli. Základným problémom humanitárnych operácií je však dĺžka rozhodovania. Kým sa kolos ako OSN rozhodne, trvá to niekoľko desiatok dní - a ľudia potrebujú pomoc ihneď. Tu má privátny sektor veľkú výhodu: vie prijímať rozhodnutia veľmi efektívne a veľmi rýchlo a to je druhým dôvodom našej spolupráce s WFP.“

Ako sa s takouto situáciou dokáže vyrovnať človek, ktorý je zvyknutý, že veci fungujú?

„Európski manažéri sú zaťažení na plánovanie - všetko musí byť presne naplánované a dôkladne pripravené. A potom človek ráno vstane, v hlave má najlepší plán A a napokon skončí pri pláne D, ktorý ešte treba štyrikrát prerobiť a improvizovať. Pretože je búrka a vrtuľníky nemôžu lietať, vozidlá vôbec neprídu alebo zapadnú a vy ani neviete, kde sú, pretože komunikácia funguje len v úzkom okolí osád.“

Stretli ste sa s takýmito situáciami v Mozambiku často?

„Denne. Prvé dni po mojom príchode boli rozmočené cesty. Keď mi odovzdali operácie, mali sme zapadnuté vozidlá na štyroch miestach. Museli sme improvizovať, takže namiesto rozvozov potravín a materiálu sme sa snažili zachrániť to, čo sa dalo.“

Čo je v takýchto chvíľach najdôležitejšie?

„Veľmi dôležitá je flexibilita a držanie sa základných logistických zásad.“

A čo je základná logistická zásada?

„Aj záchranné operácie majú svoje rozpočty. Keď miniete peniaze, podpora sa končí. Takže - i keď to znie sucho a úradnícky - základom je mať kontrolu nad nákladmi, mať podchytené zmluvy so subdodávateľmi, dodržiavať zásady skladovania a hygieny a kontrolovať preberaný tovar.“

Akí ľudia sú nasadení v takýchto operáciách. Majú niečo spoločné?

„WFP má sieť stálych poradcov, ktorých prizýva na jednotlivé operácie podľa toho, aké profesie potrebuje. Ja a môj kolega z Francúzska sme boli zapožičaní zamestnanci z TNT. Kolega je tiež operačný manažér a zhodou okolností má vojenskú minulosť a strávil veľa času v Afrike. Takže pre neho miestne podmienky - komáre, dážď, blato, nepohodlie -neboli nič nové.“

A pre vás?

„Cestoval som veľa, ale nedalo sa to prirovnať k tomuto. Ale ja som realisticky uvažujúci človek, viem sa vyrovnať s podmienkami a som zdravý.“

V batohu, ktorým vás vybavili, bola aj sada vecí na prežitie. Napríklad chirurgická súprava na šitie - vedeli by ste zašiť ranu?

„Myslím, že áno. Asi by to nebolo zašité pekne, ale keby to bolo treba, tak to urobím. Kedysi som pôsobil na lodi a ošetrovanie členov posádky, pichanie injekcií a podobne bolo súčasťou mojich povinností. Ale vždy vás môže niečo zaskočiť. Naša operácia v Mozambiku však bola vybavená veľmi dobre - stále sme mali prístup k pitnej vode, stále bola prítomná lekárska pomoc - Caia bola nielen logistickým strediskom, ale bola tam aj poľná nemocnica - a bolo tam denne aj letecké spojenie.“

Môže sa stať, že by ste onedlho museli ísť na podobnú akciu zase?

„Tento tím bol vytvorený len nedávno a je to v podstate unikát, pretože máloktorá spoločnosť funguje tak, že by mohla na mesiac poskytnúť radových zamestnancov, ktorí sú vyťažení dennými úlohami. Ale členov tímu je 98, takže keď je niekto chorý, na dovolenke, alebo ho firma skutočne nemôže uvoľniť, v tíme je dostatok kvalifikovaných ľudí, ktorí ho nahradia. Očakáva sa však, že takéto prípady budú stále častejšie. Momentálne prebiehajú ďalšie akcie - TNT poskytlo Sudánu špecialistov na plánovanie a riadenie leteckých operácií, ďalší kolegovia odchádzajú do Indonézie.“

A vy osobne - padlo by vám zaťažko ísť na podobnú misiu opäť?

„Bola by to záťaž pre firmu a určite aj pre moju ženu a dcéry. Kedysi, keď som sa ešte plavil, boli zvyknuté na to, že odchádzam, ale tie časy sú už preč. A nebolo by to jednoduché ani pre mňa - preklopiť sa z dobre fungujúcich logistických operácií, kde rátate minúty, na operácie v Afrike, pri ktorých ani neviete, kde máte šoféra. A potom zase naspäť. To tiež nie je ľahké.“

Takže ste sa museli aklimatizovať nielen po príchode do Mozambiku, ale aj pri návrate?

„Áno, aj keď vtedy sa mi to tak nezdalo. Trvalo to asi tri týždne.“

Nezdali sa vám veci, ktoré ste riešili doma, zrazu smiešne?

„Nie doslova, ale dalo by sa to tak povedať. Tam sme robili zhruba 13 hodín denne, ale veci, ktoré sme riešili, boli jednoduchšie. Doma, za normálnych podmienok, sa vôbec nestarám o také veci, ako napríklad nakládka kamiónu a tam to bol základný problém. Zistiť, či je vozidlo vo vyhovujúcom technickom stave, či je šofér schopný vyraziť. Môže sa vám stať aj to, že šofér povie: „Nehnevajte sa, ale ja som tam už bol, a druhýkrát tam nepôjdem. Nájdite si iného.“ Ale to súvisí s tým, že tí ľudia pracovali v ťažkých podmienkach v teréne päť týždňov. Spali pod stromom, varili si na ohni a denne najazdili 200 kilomterov dvadsiatkou v rozmočenom teréne v 40-stupňových horúčavách.

V Afrike sme museli robiť iné veci ako doma - nevyhnutné bolo napríklad vyhodnotenie ciest, prv než ste poslali niekde konvoj. Treba sadnúť do džípu a prejsť si tú cestu, a keď sa dostanete k brodu zistiť, akú prekážku predstavuje - a potom pošlete konvoj a čakáte, či ste situáciu vyhodnotili správne. Ak nie, posledný vám možno doviezol správu, že konvoj zapadol.“

Museli ste teda riešiť viac otázok súvisiacich s komunikáciou - doma riešite skôr technické veci, nie?

„Áno. Musel som sa posunúť zo situácie, keď som mal pod sebou tím profesionálov, ktorým stačí v hrubých rysoch načrtnúť úlohu, na úroveň, kde som musel ľuďom vysvetľovať, aké sú zásady pri nakladaní auta.“

Nelákalo by vás meniť – kanceláriu za takúto prácu v teréne?

„Keď som odtiaľ odchádzal, bol som presvedčený, že nie. Ale s odstupom času je to iné. Ja som trochu dobrodruh a po čase človeku vypadnú tie zlé zážitky a zostanú tie lepšie. Stálo by to za to. Je to výzva. Ale rozhodne to nie je ľahká robota, robiť to tak, ako to robili kolegovia z WFP - presúvať sa z Čadu do Mozambiku a odtiaľ do Kene, mesiace byť vystavený stresu. Keby som bol slobodný, išiel by som asi do toho. Človek v takýchto situáciách prehodnotí dôležitosť vecí a určite to ovplyvní životné postoje.“

Pavel Švanyga kontroluje náklad vrtuľníka FOTO – ARCHÍV TNT