Konečne vo finále

Dvojkajak Martina Kohlová s Ivanou Kmeťovou doobeda suverénne vyhral rozjazdu. "Možno sme ani nečakali, že budeme také rýchle, lebo fúkal silný protivietor. Mysleli sme si, že v závere trocha stuhneme, ale nestalo sa," pochvaľovala si Ivana Kmeťová.

Ešte spokojnejšia bola poobede po semifinále. Tretie miesto, len štyri stotiny za druhou francúzskou loďou znamenalo postup do nedeľného finále, kde sa deväť lodí pobije o medaily a šesť miesteniek na OH v Pekingu.

Samotné kajakárky v cieli ani nestihli zaregistrovať, či sú druhé, alebo tretie. Ale nebolo treba. Postupovali tri najlepšie posádky. "Konečne," bolo prvé, čo vypadlo z Martiny Kohlovej. "Ja som na majstrovstvách sveta po štvrtý raz a až teraz sa mi podarilo prebiť sa na olympijskej trati do finále. V sobotu si schuti zajazdíme na neolympijskej dvestovke a v nedeľu uvidíme, ako to dopadne. Tak ako sme teraz tesne prehrali, vo finále to môže byť naopak."

Ivana Kmeťová cítila po dvoch štartoch a výkonoch na sto percent únavu. Dúfala, že vo finále sa zmestia aspoň do šiesteho miesta. "A možno sa dostaneme aj vyššie. Aj keď konkurencia je opäť o niečo väčšia, lode sa zrýchlili. Aj tie, s ktorými sme nerátali."

Neviem, ako ďalej

Úplne opačné ako oslavné myšlienky mala Marcela Erbanová. Postup z rannej rozjazdy bol bezproblémový, no semifinále úplne pokazila. Skončila až ôsma. "Už ráno som bola akási prispatá, ale v semifinále to už bolo, ako má byť. Napriek tomu som sa akoby nevedela pohnúť z miesta, bola to katastrofa. Najhoršie je, že neviem prečo to tak bolo," povedala naša najskúsenejšia kanoistka. Porovnanie časov jej dalo za pravdu. V semifinále bola o viac ako 3 sekundy pomalšia ako v rozjazde (2:04,333 - 2:07,595 s).

"Pred šampionátom som jazdila časy okolo 1:53 s. Nie raz, ale opakovane, neviem, kde sa stala chyba. Rozmýšľam čo ďalej, ešte to skúsim na jar, či mi to pôjde. Ak nie, možno je načase uvažovať, či neskončiť."