Keď v roku Sziget 1993 začínal, bol to skôr festival pre fajnšmekrov. Dnes je však z neho kolos, ktorý na jeden týždeň premení miesto na ostrov zábavy.

Krátko pred príchodom do Budapešti nás zastihla silná búrka. Hovoríme si, že radšej teraz ako na Szigete. Vchádzame do mesta a pomerne ľahko nachádzame cestu na festival a poškuľujeme po prvých kapelách.

V podvečerných hodinách hrajú zatiaľ iba maďarské a väčšina z nich hrá buď ska alebo reggae. Rovnako ako na Slovensku.

Náš cieľ je jasný, chceme vidieť hviezdy. Festival má každý deň niekoľkých headlinerov. Vo štvrtok prišli na rad britskí The Good, The Bad and The Queen a Chemical Brothers, na menších pódiách zas Soulfy alebo Tinariwen.

Počasie pre Londýnčanov

Búrkové mraky sa pomaly presúvajú priamo nad ostrov, nastáva prudká prietrž mračien a my hľadáme útočisko pod stánkom s obstojným maďarským pivom. Maďarom prúd vody neprekáža. Vrhajú sa pred pódium, kde začína hrať worldmusicová skupina.

Akoby si britské hviezdy toto počasie zaplatili alebo objednali. Hlavne The Good, The Bad and The Queen, ktorí sa pýšia tým, že hrajú londýnsku hudbu a tam predsa často prší. Asi je dážď neoddeliteľnou súčasťou ich šou.

Našťastie sa počasie postupne umúdrilo. Na veľký worldmusicový stage prichádzajú Tinariwen, pochádzajúci zo saharskej Afriky. U nich prší možno raz za rok, takže koncert na Szigete je pre nich exotika, tak ako pre nás ich vystúpenie.

Vraj to boli v minulosti bojovníci, ktorí vymenili kalašnikovy za elektrické gitary a začali hrať a skladať piesne. Výsledkom bola senzácia na worldmusicovej scéne. Tinariwen, to je v podstate africké blues, jednoduchá hypnotická hudba, ktorá plynie a dostáva sa vám priamo do srdca, aj keď človek nevie, o čom vlastne spievajú. Iba to, že si hovoria „básnici Sahary“.

Oblečení v tradičných saharských kostýmoch so zahalenými tvárami si postupne získavajú obdiv celého davu. Nemusia robiť šou, ani hecovať publikum klišé sloganmi typu „Are You Ready? Stačí zahrať jednoduchý gitarový motív, Tinariwen ho vedia rozvinúť z nuly až do večnosti.

Kozmonauti a cunami

Medzitým na najväčšom pódiu v strede ostrova, ktoré je vlastne srdcom celého Szigetu, hrajú The Good, The Bad and The Queen. Jej lídrom je Damon Albarn, známy predovšetkým zo svojich ďalších skupín Blur a Gorillaz.

Mnohí sú zvedaví aj na Paula Simonona, niekdajšieho basáka The Clash, ktorý po rokoch oprášil svoj nástroj a začal pravidelne hrať. Kamarát si pochvaľoval jeho vystúpenie, ale dodáva, že by mu viac svedčalo komornejšie prostredie.

Po Simononovi prichádzajú na rad hlavné hviezdy Chemical Brothers. Z diaľky pôsobia ako dvojica kozmonautov, ktorí namiesto nástrojov používajú riadiaci pult vesmírnej lode. Je to ešte stále koncert alebo skôr jedna obrovská diskotéka? Ťažko povedať.

Presúvame sa na okraj festivalu, ďaleko od civilizácie, kde umiestnili obrovský metalový stan. Asi preto, aby hluk nezabil celý festival. Medzitým stíhame jednu neo-punkovú maďarskú skupinu, ktorá hrá, akoby to bolo ich posledné vystúpenie.

Nakoniec ešte stíhame začiatok brazílskych Soulfly, ale obrovská tlaková vlna, pripomínajúca metalové cunami, nás vypľuje zo stanu a my sa spamätávame na čerstvom vzduchu. Míňame posledné forinty na jedlo (na Szigete je výber taký široký, že si človek nevie pomaly vybrať), a vyrážame domov. Napriek všadeprítomnému hluku nám básnici zo Sahary znejú stále v ušiach.

Autor: Budapešť