Nové masky sú ultramoderné, vyzerajú ako zo sci-fi filmu. To, že ich možno raz budeme musieť použiť, už žiaľ sci-fi asi nie je. Vraj je okolo nás plno tých, čo by nám chceli ublížiť a majú na to tie najzákernejšie zbrane. Tak nám to vysvetlil chlapík z civilnej obrany a vojačka s tvárou dievčatka. A potom nasledovala inštruktáž. Vyzeralo to trochu, ako keď vám letuška v lietadle ukazuje všetky tie záležitosti, čo vám majú zachrániť život, keby niečo. Rovnako nezainteresovaný hlas, zautomatizované naučené pohyby a nakoniec povinný úsmev. Ako keby nešlo o život.
Plynové masky sme uložili pod posteľ. Inde v byte nemáme miesto a ukladať ich do „odkladacej“ skrine plnej hračiek a zimného oblečenia pre naše dieťa sa nám zase zdalo neprimerané.
Tak dúfame, že nás to „chytí“, keď budeme spať. Byt našťastie nie je práve obrovský, a tak ešte stále môžeme dobehnúť aj z kuchyne. Horšie to bude, ak na nás zaútočia, keď budeme vonku a najbližší kryt bude príliš ďaleko.
Tak toto sme rozoberali tento týždeň doma. Nepopieram, že sme sa pritom hystericky smiali a rozprávali si rôzne vtipy z kategórie čierneho humoru. Dobre sa nám smialo. Na rozdiel od mnohých Izraelčanov sme totiž nové masky dostali. Keďže byrokracia funguje aj pri otázkach života a smrti, zdá sa, že napriek plánovaniu zatiaľ Izrael nemá dosť masiek pre všetkých. Aspoň tak to povedali s vážnou tvárou investigatívni reportéri v televízii.
Keď som to počula, išla som sa ešte raz presvedčiť, či tie tri škatule skutočne ležia pod posteľou. Ležali. Zrazu niečo zablikalo v okne. Svetlá na vysokej anténe ministerstva obrany a generálneho štábu, ktoré sídlia asi tristo metrov od nášho domu. A teraz už viete, prečo sme dostali plynové masky práve my.
Autor: dopisovateľka SME z Blízkeho východu
