BRATISLAVA. Umožnenie výstupu sporiteľov z druhého piliera, ktorý je dnes povinný, je podľa niektorých právnikov protiústavné. Podľa advokáta Jozefa Vozára takáto možnosť zakladá nerovnosť v právach medzi jednotlivými občanmi. „Nie je daná legitimita cieľa, v dôsledku ktorého sa zakladá nerovnosť v právach medzi jednotlivými občanmi,“ povedal Vozár.
Ministerka práce Tomanová navrhla, aby sa od januára systém starobného dôchodkového sporenia otvoril na pol roka pre všetkých ľudí.
Ministerstvo si podľa jeho hovorkyne Oľgy Škorecovej otázku otvorenia druhého piliera, teda výstupu a vstupu, nedalo právne posúdiť. Podľa Škorecovej na to ani nemali dôvod, keďže túto problematiku riešili vo svojej pôsobnosti vlastnými zamestnancami. „Dôvodom na takýto postup bola skutočnosť, že z právneho hľadiska neexistujú prekážky na realizáciu navrhovaného postupu,“ povedala Škorecová.
Dve skupiny občanov
Nerovnosť práv občanov je podľa advokáta Vozára jednak v tom, že možnosť vystúpiť zo systému nebudú mať ľudia, ktorí vstúpia do druhého piliera neskôr. Sporiteľom, ktorí sa rozhodnú zostať v druhom pilieri, sa zase zhorší ich právne postavenie. Ak by totiž zo systému vystúpilo veľa ľudí, mohlo by ho to destabilizovať.
Aj podľa advokáta a bývalého ústavného sudcu Ernesta Valka by otvorenie druhého piliera na pol roka vytvorilo dve skupiny občanov. „Ústava nerovnosť pripúšťa, no takýto krok musí byť legitímny. Na ministerstve ho však nevedia zdôvodniť,“ povedal Valko.
Ústavný právnik Radoslav Procházka pripustil, že zmena podmienok môže vytvárať právnu neistotu.
Zavedenie prvku dobrovoľnosti v dôchodkovom sporení kritizuje aj Národná banka Slovenska. Vo svojich pripomienkach k návrhu dôchodkových zákonov uviedla, že by to predstavovalo výrazný zásah do súčasného dvojpilierového dôchodkového systému.
Hrozí diskriminácia
Tomanovej rezort navrhol aj to, aby sa minimálna lehota sporenia pre vznik nároku na dôchodok z druhého piliera predĺžila z terajších desať na 15 rokov. Sporiteľ, ktorý vstupoval do systému napríklad 52-ročný, by tak ako 62-ročný dôchodca musel čakať ešte ďalších päť rokov, kým bude môcť požiadať o výplatu dôchodku z druhého piliera.
Ak by sa toto opatrenie malo týkať aj terajších sporiteľov, podľa Vozára by to bol zásah do ich nadobudnutých práv. „Ide o zásah, ktorý nie je v súlade s ústavou,“ povedal.
Aj podľa Procházku by takáto radikálna zmena zasiahla do práv občanov a ich právnej istoty. Bolo by to v poriadku vtedy, ak by zmena platila len vo vzťahu k ľuďom, ktorí vstúpia do druhého piliera už za tejto podmienky.
Valko upozorňuje, že ministerstvo práce presadzuje zákon s pravou retroaktivitou. „Vzniká problém nerovnosti, keď vzniknú dve skupiny dôchodcov.“ Niektorí sporitelia by tak podľa neho mohli povedať, že ak štát ustupuje od pôvodne stanovených podmienok, v druhom pilieri nezostanú.
Valko vidí problém aj v prípade, že by sa predĺženie minimálnej lehoty sporenia týkalo len nových sporiteľov. „Pôjde o jasnú nerovnosť medzi terajšími a novými sporiteľmi.“
