
Dvojmesačné protesty tureckých živnostníkov prerástli do otvorených zrážok s políciou. FOTO - REUTERS
ov poriadkových síl. Viac ako sto ľudí bolo zatknutých.
Na mohutných demonštráciách živnostníci požadovali odstúpenie vlády. Tá podľa nich nedokáže riešiť ekonomickú krízu, ktorá vypukla po februári a viedla k znehodnoteniu meny, vyhnala vysoko ceny a úrokové sadzby. Dostala tak mnoho ľudí a malých firiem do úzkych. Turecký premiér Bülent Ecevit ale demisiu podať nehodlá. „Keď volajú po mojej rezignácii, určite majú za mňa náhradu. Ja sa ale svojho kresla nevzdám,“ povedal Ecevit.
V Ankare sa do 70-tisíc protestujúcich, predovšetkým drobných obchodníkov, stretlo s poriadkovou políciou. Tá im obuškami a vodnými delami zabránila v pochode k parlamentu. Demonštranti do policajtov hádzali kamene.
Demonštranti niesli transparenty s heslami „Preč s vládou“, „Turecko, zobuď sa“, „Nie chudobe a korupcii“. Väčšina obchodov v obchodných štvrtiach zostala podľa agentúry Anadolu zatvorená. V Izmire, prístavnom meste pri Egejskom mori, sa na povolenej demonštrácii zišlo viac než 40-tisíc ľudí.
Vláda síce ohlásila niektoré opatrenia, ktoré majú uľahčiť drobným podnikateľom prežitie krízy, ako je predĺženie lehoty splatnosti daní či možnosť splácať úvery s úrokovou sadzbou z času pred vypuknutím krízy. To však Turkov veľmi neupokojilo. K protestom sa pridala i mocná Turecká únia obchodných a komoditných komôr, ktorá už v utorok vyhlásila, že vláda stratila dôveru ľudí a vyzvala na jej odstúpenie. Turecká armáda oznámila, že v dôsledku ekonomickej krízy odkladá 32 modernizačných projektov v hodnote 19,5 miliardy dolárov. Okrem iného ide o nákup 1000 tankov a 145 vrtuľníkov. „Myslím, že teraz by snaha o zostavenie nového kabinetu mohla viesť k vládnej kríze. Preto som zostal a zostanem v úrade,“ povedal Ecevit pred svojím poslaneckým klubom. Na otázku o možnosti zmien vo vláde odpovedal: „To je otázka do diskusie medzi predstaviteľmi koalície.“ Tureckú vládnu koalíciu tvorí Ecevitova Demokratická ľavicová strana (DSP), konzervatívna Vlastenecká strana (ANAP) a pravicovo nacionalistická Strana národnej akcie (MHP).
(čtk, peb)