komisia (EK).
Ako na tlačovej konferencii v Bruseli informoval komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen, návrh predpokladá základné prechodné päťročné obdobie, počas ktorého by sa členské štáty mohli rozhodnúť buď pre (ďalšie) obmedzenie, alebo naopak pre úplné otvorenie svojho trhu pracovných síl podľa svojich potrieb a nutnosti. Na konci tohto päťročného obdobia môžu členské krajiny rozhodnúť o novom predĺžení reštrikcií o ďalšie dva roky.
Všeobecné päťročné prechodné obdobie znamená, že súčasné štáty EÚ by po rozšírení povoľovali prístup na trh práce príchodzím zo zahraničia tak ako dosiaľ.
Hodnotenie dopadu rozšírenia na trhu práce, ktoré po dvoch rokoch vypracuje komisia, „bude obsahovať údaje o miere nezamestnanosti v nových a starých členských krajinách, údaje o ekonomickom raste a pohybe pracovnej sily“, povedal Verheugen.
Figeľ: Rozhodnutie EK je opodstatnené
Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR a hlavný vyjednávač s Európskou úniou Ján Figeľ považuje požiadavky na prechodné obdobie v slobodnom pohybe osôb za ekonomicky opodstatnené. Zároveň víta pružnosť ako výraznú črtu návrhu EK.
Navrhnutá spoločná pozícia Európskej únie voči kandidátskym krajinám je podľa Figeľa dobrým základom pre ďalšiu diskusiu a negociácie. „Dôležitá bude celková negociačná pozícia európskej pätnástky, čiže to, čo sa rozhodnú prijať štáty, pretože toto je len návrh, i keď dôležitý,“ dodal.
Je presvedčený, že vyhodnotenie situácie, ktoré komisia avizuje do dvoch rokov po vstupe kandidátskych krajín, potvrdí nepotrebnosť prechodného obdobia.
Pre Slovensko budú z hľadiska vývoja ekonomiky a trhu práce veľmi dôležité najbližšie tri roky. „Mali by potvrdiť, že Slovensko rastie v konkurencieschopnosti a že nebude zdrojom problémov pre susedné Rakúsko a ani pre iné krajiny Európskej únie,“ povedal Figeľ.
Prechodné obdobie možno skrátiť
Agentúra AFP upozorňuje na Nemecko a Rakúsko, ktoré sa netaja obavami z pracovných síl z východnej Európy. Rakúska ministerka zahraničia Benita Ferrerová-Waldnerová uviedla, že presadenie siedmich rokov ochrany pracovného trhu zvýši i podporu tamojšej verejnosti rozšíreniu EÚ.
„Nikdy sme nemali taký otvorený a flexibilný systém v kontexte prístupových rokovaní,“ argumentoval Verheugen a poznamenal, že aj Španielsko a Portugalsko očakávali sedemročné moratórium pre svojich pracovníkov po pričlenení sa k EÚ v roku 1985. Zdôraznil, že klauzulu predĺženie moratória o dva roky považuje za „čisto teoretickú“. Európska komisia tak isto poukázala na skutočnosť, že mnoho krajín EÚ už teraz trpí vážnym nedostatkom pracovných síl v niektorých sektoroch hospodárstva.
Návrh sa nevzťahuje na Cyprus a Maltu, ktoré sú v inej situácii než postkomunistickí uchádzači o členstvo v únii.
(čtk, sita, tasr)
