Doktor Gaspare Galati zdedil Fondo Riella, štvorhektárové citrónovníkové a mandarínkové hospodárstvo v Uditore na Sicílii v roku 1872. Bolo to obdobie výhodné na pestovanie citrónov, lebo britské vojnové loďstvo sa rozhodlo, že bude vysielať námorníkov s citrónmi, aby zabránilo skorbutu; zisky z citrónovníkových fariem boli 60-násobne vyššie na hektár ako pri priemernej farme na ostrove. No o tri roky Galati spolu s rodinou utiekol do Neapola, pričom opustil farmu i svoju lekársku prax - a ako príčinu uviedol temné zločinecké sprisahanie.

Problémy sa začali takmer vzápätí po tom, čo prevzal Fondo Riella. Správcu Benedetta Carolla podozrieval, že si necháva 25 percent z predajnej ceny citrónov a že kradne úrodu, ktorá bola predaná ešte pred zberom sprostredkovateľom. Keď sa pokúsil prenajať farmu niekomu inému, Carollo sabotoval rokovania vyhrážajúc sa, že zabije každého, kto podpíše takúto zmluvu. Keď Galati napokon Carolla v zúfalstve prepustil, jeho nástupcu vzápätí zastrelili.

Miestna polícia ignorovala Galatiho tvrdenie, že v tom má prsty Carollo. Keď im odovzdal sériu výhražných listov, ktoré dostal a ktoré požadovali, aby znovu najal Carolla, inak "mu hrozí barbarskejší koniec", polícii sa podarilo stratiť najvážnejšie dôkazy. Doktor vymenoval ďalšieho správcu a aj ten bol postrelený, no keď ležal zranený v nemocnici, identifikoval Carolla ako jedného z útočníkov.

Galati sa nazdával, že sa tým veci pohnú. Vyšetrujúci policajný sudca súhlasil, že sa ujme jeho prípadu a prílev výhražných listov zosilnel. Až do dňa, keď sa zranený správca uzdravil natoľko, aby mohol zmeniť výpoveď.

Galati s rodinou odišiel bez toho, aby sa rozlúčil s príbuznými.

Muži cti

Po príchode do Neapola napísal Galati talianskemu ministerstvu vnútra, že Uditore, dedinka s 800 obyvateľmi, je pod palcom násilného sprisahania a že len za rok 1874 tam zavraždili 23 ľudí.

Jeho správa bola jedným z prvých písomných dôkazov o sieti organizovaného zločinu, ktorá začínala byť známa ako mafia. Ministerstvo vnútra reagovalo tým, že požiadalo policajné oddelenie v Palerme, aby vec vyšetrilo, zatiaľ čo Carollo predviedol svoju moc, keď šiel na poľovačku so sudcom z palermského odvolacieho súdu.

V tej chvíli bola mafia ešte vždy v plienkach, lebo vznikla až po tom, čo Garibaldi zvrhol vládu Bourbonovcov na ostrove v roku 1860. Dovtedy bola Sicília feudálnym štátom, kde vládli miestni baróni so súhlasom francúzskych panovníkov rodu Bourbonovcov. Keď Garibaldiho "červené košele" zaplavili ostrov a zjednotili ho s Talianskom, feudálny systém sa rozpadol.

Najstarší "capo"

Uditorskú mafiu viedol Antonino Giamonna, robotník, ktorý sa preslávil v revolučných bojoch v rokoch 1848 a 1860. Bol nielen majiteľom vlastných majetkov, prevádzkoval tiež ochranné "výpalníctvo" v citrónovníkových hájoch, kde zamestnával mužov na všetkých úrovniach, od správcov fariem a ovocných priekupníkov až po veľkoobchodníkov a šoférov vozíkov. Jeho sieť kontaktov mu umožnila vymáhať peniaze od majiteľov fariem (citrónovníková farma predstavovala významnú počiatočnú investíciu) alebo sabotovať jednotlivé postupy na farmách, aby sa násilne znížila ich hodnota a následne ich mohol lacno odkúpiť. Doktor Galati bol len jedným z mnohých, na ktorých sa Giamonna v tejto oblasti zameral.

Napriek zdaniu nebola Sicília po roku 1860 natoľko odlišná od tej, ktorá existovala predtým. Za feudálnej éry mohli muži ako Giamonna slúžiť miestnym šľachticom ako vymáhači; teraz ho podporoval barón Nicolo Turrisi Colonna, člen parlamentu, starosta Palerma a vodca miestnej Národnej gardy, silný patriot.

Pre Colonnu boli muži ako Giamonna kľúčovými pomocníkmi v snahe zabrániť anarchii po revolúcii v roku 1860. Bourbonovci boli skorumpovaní a brutálni. Nový taliansky štát bol prislabý, aby zaplnil vákuum, ktoré tam nastalo. Nič nebolo pre veľkostatkárov ako Colonna prirodzenejšie, než najať si služby mužov, s ktorými bojovali.

Giamonnovi dával Colonna čosi ešte dôležitejšie. Služby sudcov a policajtov boli výborné, ale neznamenali nič, ak mafia neovládala aj mužov, ktorí ich menovali. Colonna poskytoval mafii zasvätené informácie o štátnych kontraktoch a predaji pôdy a mohol dávať funkcie miestnej správy priateľom mafie. Vystúpil na Giamonnovu obranu počas policajného vyšetrovania po Galatiho obvineniach a ponúkol svoje sídlo ako miesto na vykonávanie iniciačných rituálov mafie. Colonna, sám príslušník slobodomurárskej lóže, ktorá sa etablovala na Sicílii v roku 1820 a vystúpila proti Bourbonovcom, možno dokonca prispel k náplni týchto obradov, pri ktorých nováčik musí pomazať obraz svätca svojou krvou a prisahať vernosť, kým tento obraz spália.

Politici sektu ignorovali

Je zaujímavé, že Colonna urobil azda viac než ktorýkoľvek iný politik pre šírenie vedomia o fenoméne mafie, keď napísal štúdiu s názvom Verejná bezpečnosť na Sicílii v roku 1864, v ktorej okrem iného tvrdil, že násilie šíriace sa po ostrove je organizované: "Na Sicílii je sekta zlodejov, ktorá má kontakty po celom ostrove. Sekta chráni každého a je chránená každým, kto musí žiť na vidieku. Nebojí sa polície, ani súdov a pýši sa faktom, že obžaloba len zriedka môže predložiť dôkazy - pre tlak na svedkov."

Na verejnosti sa Colonna prezentoval ako mafiobijca, opisoval jej kódexy mlčanlivosti a vernosti a radil vláde, ako sa vyrovnať s týmto problémom. V súkromí pomáhal mafii inštitucionalizovať sa na ostrove a dal do jej služieb svoju politickú a právnu moc.

Galati osobne poznal Giamonnu, keďže kedysi odstránil tri guľky z nohy jeho brata a označil ho za "mĺkveho, obozretného a spuchnutého". Svedčil pred deväťčlenným parlamentným výborom, ktorý precestoval v rokoch 1875 - 1876 celú Sicíliu, aby vyšetril množiace sa správy o vplyve organizovaného zločinu. No politici ho ignorovali rovnako ako správu tohto výboru, lebo mafia sa im hodila ako užitočný nástroj miestnej správy.

Pokiaľ ide o Giamonnu, najstarší známy "capo" postúpil do vedenia palermskej mafie. Zatkli ho len raz, keď v roku 1900 vyšla detailná správa šéfa palermskej polície Ermanna Sangiorgiho o činnosti sicílskej mafie. Ako však jeden prominentný svedok za druhým vychvaľovali Giamonnovu počestnú povahu a bezchybný charakter, starnúceho mafiánskeho bossa prepustili a dožil pokojne v ústraní.

Ako mafia prišla k svojmu menu

Slovo mafia po prvý raz použili na opis sicílskeho organizovaného zločinu v dráme I mafiusi di la Vicaria (Mafioso z Vicarského väzenia), ktorá sa hrala v roku 1863. V tejto hre, ktorá je situovaná do palermského väzenia, je mafia bandou väzňov, ktorí zabíjajú čas rozhovormi o rešpekte a skromnosti a pizzu (čo znamená zobák, ale používa sa aj na označenie platieb za ochranu). Banda má svojho šéfa a iniciačný rituál a v hre ochraňuje slabých.

V tom čase sa v palermskom dialekte slovo mafioso používalo s významom krásny, odvážny alebo sebavedomý; najlepšie ho asi vystihuje anglického slovo cool. Hra z roku 1863 mu dala aj kriminálne konotácie, ale až talianski politici ho definitívne spojili so sicílskymi gangstrami.

V roku 1865 poslal prefekt Palerma Filippo Gualterio tajnú správu talianskemu ministrovi vnútra, kde píše o existencii takzvanej mafie, ktorá je stále trúfalejšia. Od tej chvíle vstúpilo slovo mafia do národného povedomia, hoci sa často používalo bez vedomia jeho presného významu. Vládni predstavitelia trvali na tom, že opisuje zločinecké sprisahanie na ostrove, zatiaľ čo obhajcovia mafie hovorili, že sa vzťahuje len na prirodzenú aroganciu sicílskych mužov.

Zdroj: John Dickie, Cosa Nostra: A History of the Sicilian Mafia, Londýn 2004