BRATISLAVA. Slovenský pracovný trh sa v niektorých oblastiach hospodárstva dostáva na hranicu, keď už nie je schopný pokrývať potreby nových investorov. Štát v minulom roku na štátnu pomoc pre firmy minul viac ako 9,6 miliardy korún. Rok predtým to bolo o miliardu viac. Chce tak pritiahnuť nových investorov.
Pre nedostatok domácich voľných pracovných síl sa tí potom dostávajú do situácie, keď za peniaze slovenských daňových poplatníkov vytvoria pracovné miesta pre občanov z cudzích krajín. Slovensko tak investuje napríklad do zamestnávania Rumunov, Bulharov či Ukrajincov.
Zákon občianstvo nerieši
Priamu dotáciu na podporu pracovných miest môže podľa Vieroslavy Ráchelovej z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny firma získať, aj keď zamestnáva občanov z ktorejkoľvek krajiny. Stačí, ak pracovníci spĺňajú podmienky zákona o službách zamestnanosti, ktorý ich definuje ako uchádzačov o zamestnanie.
Musia byť napríklad prihlásení na úradoch práce. Slovenské občianstvo medzi podmienky nepatrí. Úrad štátnu príslušnosť zamestnancov v podnikoch, ktoré dostávajú štátnu podporu, neskúma.
Pri prideľovaní štátnej pomoci sa teda neskúma ani na to, či ide o zamestnancov z Európskej únie alebo tretích krajín. Situácia je odlišná napríklad v Čechách, kde zákon neumožňuje štátu podporovať pracovné miesta pre občanov z krajín, ktoré nie sú v Únii.
Slabý trh práce
V súčasnosti zamestnáva Rumunov napríklad automobilka PSA pri Trnave, ktorá okrem priamej investičnej podpory v hodnote niekoľkých miliárd korún získala v minulom roku priamo na vytvorenie nových pracovných miest od štátu 66 miliónov korún.
Hovorca podniku Peter Švec hovorí, že rumunskí pracovníci tvoria približne stovku z celkového počtu 3 300 zamestnancov. Automobilka sa ich zamestnávaním snaží vyriešiť nedostatok pracovníkov na trhu práce. „Všetky pracovné pozície ponúkame dlhodobo na domácom pracovnom trhu,“ povedal Švec. Spoločnosť však podľa neho chce zamestnávať slovenských pracovníkov. Je to pre ňu výhodnejšie.
Závod Samsungu v Galante, ktorému v minulom roku štát zľavil z daní približne 1,2 miliardy korún, zamestnáva celkom 4 660 zamestnancov. Približne 250 z nich sú Rumuni. Štát v minulom roku jedno pracovné miesto v závode vyšlo na 250 tisíc korún.
Podľa prevádzkového riaditeľa Antona Ondreja je pre závod nevýhodné zamestnávať cudzincov. Samsung k tomu dotlačila situácia na slovenskom trhu práce. Ten v súčasnosti nie je schopný pokryť požiadavky viacerých veľkých firiem.
Ondrej však verí, že situácia sa bude postupne zlepšovať. „Štát sa situáciou na trhu práce vážne zaoberá,“ povedal Ondrej. Pomôcť by mala napríklad snaha o vrátenie dlhodobo nezamestnaných na trh práce či postupné zvyšovanie produktivity práce, ktoré spolu so silnejúcou korunou pritiahne občanov Slovenska späť k práci v domovskej krajine.
Ekonómovia tvrdia, že príchod zahraničných pracovníkov na Slovensko je nevyhnutný prejav globalizovanej ekonomiky, aj keď v súčasnosti u nás oficiálne pracuje minimálny počet cudzincov. Rezort práce registruje približne 4 500 zahraničných pracovníkov, pričom z krajín mimo Európskej únie je ich menej ako 1 500.
Zahraničné zdroje
Generálny riaditeľ personálnej agentúry Trenkwalderu Luboš Sirota tvrdí, že štát by peniaze, ktoré v súčasnosti dáva na podporu zamestnávania, využil lepšie, ak by ich investoval do rozvoja domáceho pracovného trhu.
Slovensko malo podľa Eurostatu v júni nezamestnanosť 10,7 percenta, čo je najviac zo všetkých krajín Európskej únie. Problémom však je, že veľkú časť ľudí tvorí skupina dlhodobo nezamestnaných. Mnohí z nich už stratili pracovné návyky. Ďalším problémom je aj nízka mobilita pracovnej sily – ľudia sa nechcú sťahovať za prácou. Pre firmy sú tak dostupnejší pracovníci z Rumunska či z Bulharska, ktorí s tým nemajú problém.
Podľa Sirotu by tiež pomohlo väčšie otvorenie slovenského trhu pre pracovníkov z krajín mimo únie. Na Slovensku ku koncu minulého roka pracovalo približne 1200 cudzincov, príslušníkov tretích krajín. V súčasnosti na Slovensku oficiálne pracuje ani nie 500 Ukrajincov. Dôvodom je aj zastaraná medzištátna dohoda s Ukrajinou.
Podľa hovorkyne ministerstva práce Oľgy Škorecovej Ukrajina v tomto roku o nových podmienkach rokovať nechcela. Reakciu ukrajinského veľvyslanectva sa nám ani po týždni a pol nepodarilo získať.
Názory na pomoc sa rôznia
Dotovanie nových pracovných miest, ktoré obsadzujú zahraniční pracovníci, vyvoláva otázniky.
Podľa Eugena Jurzycu z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy by štát mal predovšetkým analyzovať, do akej miery je štátna pomoc výhodná v čase, keď Slovensko postúpilo v zmene od centrálne plánovanej k trhovej ekonomike. Efektivita štátnej pomoci sa podľa neho začína strácať a situácie, keď štát dotuje miesta pre pracovníkov cudzích krajín, je len jeden z dôsledkov.
Výnimky priamo pri udeľovaní štátnej pomoci by však štát robiť nemal, tvrdí Jurzyca. Hranice podľa neho netreba robiť pri podpore investícií, ale už pri imigračnej politike. „Ak si urobíme túto politiku dobre, nemali by sme potom robiť výnimky,“ povedal pre Jurzyca.
Podobný názor má aj riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Robert Kičina. „Únia sa bez pracovnej sily z tretích krajín nezaobíde a obmedzovanie podpory nových investícií len na domácu pracovnú silu by firmám mohlo spôsobovať problémy,“ povedal Kičina. Tiež však upozornil, že efektivitu štátnej podpory treba starostlivo merať.
Peter Stanek z ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied a poradca premiéra Fica si myslí, že s postupujúcou globalizáciou ekonomiky bude zamestnávanie cudzincov na Slovensku nevyhnutné. V súčasnosti tak podniky kompenzujú nedostatok ľudí na domácom trhu práce.
Vynakladanie prostriedkov na štátnu pomoc aj pre podniky, ktoré zamestnávajú cudzincov, je podľa neho oprávnené. „Ochraňovanie národných trhov práce je už dnes ťažko obhájiť,“ povedal Stanek.
Podľa neho by štát pri prideľovaní štátnej pomoci nemal rozlišovať medzi pracovníkmi z únie a občanmi tretích krajín. Kľúčová je hodnota, ktorú pracovné miesto prinesie. Peniaze na štátnu podporu považuje z celospoločenského hľadiska za efektívne vynaložené.
Juraj Karpiš z inštitútu ekonomických a spoločenských analýz tvrdí, že štát by nemal dotovať podniky, ktoré zamestnávajú pracovníkov z iných krajín. Štátna podpora, ktorej účelom má byť aj znižovanie nezamestnanosti na Slovensku, sa tým podľa neho míňa účinkom. Aj samotná štátna pomoc by mala prejsť reformou. „Sme za plošné riešenia podpory podnikania, ako napríklad znižovanie odvodov či zlepšovanie celkového podnikateľského prostredia,“ povedal Karpiš.
Stĺpček Ivana Štulajtera
Dôkaz
Povojnové západné Nemecko nemalo dostatok pracovných síl. Malo však dostatok kapitálu a odhodlania. Do krajiny začala prúdiť pracovná sila zo zahraničia. Veľká časť z Turecka. Mnohí Turci v Nemecku zostali. Názory na vtedajšiu imigračnú politiku nemeckej vlády sa dnes líšia. Nie všetci Turci sa totiž dokázali do nemeckej spoločnosti začleniť.
Zdá sa, že nás čaká podobný problém. Firmy tvrdia, že domáce zdroje pracovníkov sú vyčerpané a treba ich doviezť. Oproti tomu stoja údaje o miere nezamestnanosti. Tie hovoria, že ľudia na prácu sú. No hneď je tu kontra: väčšinou ide o Rómov, ktorým sa pracovať nechce, či o dlhodobo nezamestnaných, čo 'makať' zabudli. Ako je to v skutočnosti?
Dovoz 'gastarbeitrov' je pre firmy účinný spôsob, ako obmedziť fluktuáciu, keď vyškolený našinec dá za pár stoviek navyše od iného zamestnávateľa poľahky zbohom automobilke. Faktom je aj to, že ponuka pracovných síl sa pri takom prudkom raste zásoby kapitálu musí zákonite míňať.
No nech je ako chce, vláda by mala svoju aktívnu politiku podpory trhu práce rýchlo prehodnotiť. Nie je totiž účinná. Iba tak sa môže rozpor medzi relatívne vysokou mierou nezamestnanosti a nedostatkom pracovných síl začať zmenšovať. Zvlášť keď tvorbu nových 'flekov' dotujeme všetci.
