V Iraku sa darí nielen teroristom, ale aj hladu, chorobám, bezdomovectvu a beznádeji.
Vyplýva to zo správy britskej humanitárnej organizácie Oxfam, ktorá na nej pracovala spolu s irackými mimovládnymi organizáciami.
Vláda na pomoc nestačí
Vyplýva z nej, že takmer tretina Iračanov - asi osem miliónov ľudí potrebuje naliehavú humanitárnu pomoc.
Iracká vláda nie je podľa Oxfamu schopná sa o nich postarať, a preto by to malo urobiť medzinárodné spoločenstvo.
Správa svet kritizuje za to, že sa viac ako na každodenné problémy Iračanov sústreďuje na „veľké“ projekty - budovanie inštitúcií, obnovu krajiny či posilnenie bezpečnosti.
Oxfam, ktorý sa z Iraku z bezpečnostných dôvodov stiahol už pred štyrmi rokmi, tiež tvrdí, že hoci najväčšie nebezpečenstvo pre Iračanov stále predstavuje ozbrojený konflikt, pomaly sa naň doťahujú chudoba, podvýživa a javy s tým spojené.
Irak je na pokraji, podľa niektorých už priamo uprostred humanitárnej krízy prakticky od začiatku americkej invázie.
Krajina bola už aj tak dosť postihnutá dlhoročnými sankciami OSN a vojna nedostatky a problémy ešte prehĺbila.
Stále viac utečencov
S postupujúcim konfliktom medzi irackými náboženskými a etnickými skupinami tiež rastie počet utečenecov.
Podľa Oxfamu ich sú štyri milióny - dva milióny za hranicami, hlavne v Sýrii a Jordánsku, ktorým už začínajú spôsobovať problémy.
Ďalšie dva milióny sú utečencami v samotnom Iraku. Väčšina z nich sú podľa Oxfamu ženy a deti.
Deti (na snímke SITA/AP) sú všeobecne ako pri ktoromkoľvek inom humanitárnom probléme najohrozenejšou skupinou.
Takmer tretina z nich v Iraku je podvýživená, viac ako 90 percent má problémy v škole. Viac ako dospelých ich tiež ohrozuje nedostatok pitnej vody či skutočnosť, že ich rodičia si nemôžu dovoliť kúpiť jedlo či lieky.
Autor: mik