"Ste lepšie, vyhrajte!" posiela na palubovku slovenské juniorky tréner Vukičevič a ony to zatiaľ plnia.
Čiernohorský tréner mladých slovenských basketbalistiek Željko Vukičevič naznačil, ako prežíva zápasy: chytil sa za srdce. "Bije ako divé. A bude ešte viac," pozrel sa s napätou tvárou k oblohe. Naše juniorky majú štvrťfinále majstrovstiev sveta do 19 rokov na dosah. Základnú skupinu vyhrali bez prehry.
Vukičevič (48) priznal: "Som od prírody optimista. Dievčatám vždy prízvukujem - takmer nad každým súperom sa dá vyhrať. S takýmto výsledkom som však určite nerátal. Slovenky vyžrebovali do skupiny až zo štvrtého koša, ako trebárs Mali či Pobrežie Slonoviny. Predpokladal som, že zdoláme Argentínu. Tajne som veril v ešte jedno víťazstvo, ale dve? Juhokórejčanky i Španielky boli proti nám veľkými favoritkami."
Čiernohorec nabehá počas zápasu vo vymedzenom priestore pred lavičkou kilometre. Gestikuluje, povzbudzuje, burcuje, karhá. Aj si zahreší. Emotívnu tvár nestráca ani v dňoch oddychu. Chodí neskoro spať, dookola si prehráva videozáznamy, surfuje po internete, číta, debatuje.
Pochvala asociácii, ponosy na kluby
"V športe možno dosiahnuť veľa iba fanatickým zanietením pre vec," tvrdí Vukičevič. Učiteľ telovýchovného inštitútu v rodnej Podgorici nešetril v tomto smere kritikou na športový entuziazmus krajiny, ktorej národný tím práve vedie. "Všetko sa rozbiehalo veľmi pomaly. Mohli sme byť ešte ďalej. Aj v mojej vlasti Čiernej Hore, veľmi mladej republike, ide všetko rýchlejšie a jednoduchšie. Slovenská basketbalová asociácia mi vychádza v ústrety, že lepšie sa už ani nedá, ale dohodnúť sa s väčšinou vašich klubov si vyžadovalo občas nadľudské úsilie," hovoril absolvent vysokej telovýchovnej školy v Sarajeve. Vukičevič emotívne a nezastaviteľne gestikuloval: "Od januára do polovice mája sme sa pripravovali v krátkodobých tréningových kempoch. Niečo sme talentované basketbalistky na zrazoch naučili, ony sa vrátili s tými istými zlozvykmi. Išlo ma poraziť. Dozvedel som sa, že im v kluboch hovorili - načo toľko tréningu, treba sa šetriť na zápasy, oddýchnite si."
Dvojmesačné dobiehanie
Slovenky sa od 14. mája pripravovali spoločne. "Pracovali sme šesť hodín denne, dvakrát v trojhodinových blokoch. Všetka česť hráčkam, občas som sa obával, že tú úmornú drinu nezvládnu. Ak by som nemal taký výborný podporný tím a skvelé podmienky na regeneráciu a rehabilitáciu, zrejme by som musel v nárokoch poľaviť. Obdivujem svoje hráčky, tá tvrdá práca ich bavila."
Vukičevič viedol slovenský juniorský tím do 18 rokov na nedávnych majstrovstvách Európy v Novom Sade (29. júna - 8. júla). Naše z ôsmich stretnutí iba tri prehrali, bol však medzi nimi aj ten kľúčový. "Keby sme vyhrali nad Francúzkami, hráme o medaily, takto sme skončili na deviatom mieste. Každý zápas je dôležitý, sú však aj extra dôležité. Preto som pred zápasom s Litvou taký napätý. V Novom Sade hral prakticky ten istý tím ako teraz v Bratislave. Badám, že dievčatá sú už dosť unavené. Teší ma však, že hrajú so srdcom, dokážu prekonať samy seba. Za tie dva mesiace spoločnej prípravy som nadobudol ešte jeden veľmi dôležitý poznatok - moje hráčky sú správne sebavedomé, majú pred súperkami rešpekt, ale neboja sa ich," pripomenul Vukičevič prvok, na ktorý sa v dnešnom stretnutí s Litvou veľmi spolieha.
Tréneri a koordinátor
Slovenská basketbalová asociácia angažovala Čienohorca s predsavzatím postaviť na nohy ženský basketbal, ktorý má stále k medzinárodnej špičke bližšie ako mužský. Vukičevič získal s družstvami srbských kadetiek a junioriek v rokoch 2001 - 2006 tri tituly majsteriek Európy, dvakrát bol druhý. Na posledných MS do 19 rokov bol asistentom strieborného výberu Srbska. Vukičevič trénuje 25 rokov. Až na krátke obdobia mládež, väčšinou dievčatá. Aktívne hrával päť rokov za Ľubovič Podgorica, chvíľu trénoval aj známu Budučnosť z čiernohorskej metropoly. Spolupracoval tiež z poľskou a chorvátskou juniorskou reprezentáciou.
Čiernohorec delí basketbalový svet na viacero ťažiskových oblastí. USA sú, podľa neho, v systéme práce nedostihnuteľné. V Európe menoval francúzsky, španielsky, juhoslovanský a ruský model. Pôvodne rozmýšľal aj u nás nad menšou kópiou francúzskeho, ktorý je založený na princípe inernátneho sústredenia stredoškoláčok, ktoré hrajú v krajine druholigovú súťaž. Zistil však, že pri klubových treniciach je tento model na Slovensku nemožný.
"Chcem však, aby v asociačných termínoch mali všetky mládežnícke výbery - už od štrnásťročných - výcvikové kempy. Celú prácu by mal koordinovať jeden odborník, ktorý by navštevoval všetky dostupné svetové semináre a sympóziá. Sledoval novinky, vedel reči. Mám ponuku pokračovať v spolupráci so slovenskou asociáciou, chcel by som s tímom, ktorý teraz vediem, pokračovať. Som síce viazaný aj na povinnosti v Podgorici, ale dá sa to zvládnuť."
Slovensko má dosť talentov
Čiernohorský tréner si vôbec nemyslí, že dievčatá z Balkánu či Ruska sú talentovanejšie ako slovenské nádeje. "Váš Ružomberok spred niekoľkých rokov je pre kluby v krajinách bývalej Juhoslávie stále vzorový príklad, ako preniknúť medzi veľkých. Isteže som poznal napríklad mená Natália Hejková či Iveta Bieliková už predtým. Bieliková mi robí asistentku, je pre dievčatá dobrým príkladom, čo možno dosiahnuť. Pravdaže, Slovensko ani trebárs Srbsko nie sú USA, aby sa talenty rojili v desiatkach každý rok. Palušná, Minčíková a Krč-Turbová sú však veľkými nádejami nielen slovenského, ale i medzinárodného basketbalu. Dosť sa interesujem o volejbal, aj v ňom máte veľké talenty."
Spýtali sme sa Vukičeviča - čo povie zverenkám pred zápasom s USA, s ktorými hráme v stredu 1. augusta? "To bude po prvý raz, keď ich požiadam, aby neprehrali vysoko. Amerika je úplne iná trieda. Proti Litve a Číne však to, čo doteraz vždy - ste lepšie, vyhrajte!"
Iveta Bieliková o rodenom optimistovi
Kapitánka ružomberských dvojnásobných euroligových víťaziek (1999, 2000), dnes Vukičevičova asistentka Iveta Bieliková, sa drží filozofie zo slávnych čias slovenského klubu - krok za krokom. "Zatiaľ myslím na zápas s Litvou. Turnaj je pre mňa veľkou skúsenosťou, s trénerstvom začínam. Zanietenosť nášho kouča je nákazlivá. Dodá optimizmus. Mojou hlavnou úlohou pri zápasoch je, aby som dievčatá v krátkych chvíľach oddychových časov alebo na striedačke povzbudila. Účasť v osmičke najlepších, k čomu nemáme ďaleko, by bol výborný impulz." Bieliková potvrdila Vukičevičove slová o stále vysokom kredite nášho ženského basketbalu v zahraničí. "V Novom Sade sa mi prihodilo, že ma oslovila hráčka Vršacu, či som skutočne tá, ktorá hrala kedysi za ten výborný Ružomberok. Potešilo to, hoci z minulej slávy sa večne žiť nedá."
