Skončila sa škandalizovaná a dopingom poškodená Tour de FrancePiatym miestom v sobotňajšej časovke obhájil Španiel Alberto Contador z tímu Discovery Channel pozíciu lídra a priviezol si žlté tričko až do Paríža. Ako odmena za víťazstvo v tohtoročnej Tour by sa však asi najlepšie hodil dres sivý.

Mediálnym vrcholom najsledovanejšej športovej akcie tohto roka neboli športové výkony, ale krvný doping obľúbeného favorita Vinokurova a neskoršie odvolanie v žltom jazdiaceho Rasmussena. Napokon, ani víťazného Contadora (na snímke Reuters) sa radšej nikto nehotuje priveľmi oslavovať, veď za čistotu jazdca spájaného s opaterou doktora Fuentesa ťažko dávať ruku do ohňa.

Pamätáme si síce aj škandalóznejšie edície, ako napríklad rok 1998 s aférou Festina, ale hoci vtedy bolo v pelotóne možno i sto ráz viac hriešnikov ako dnes, protidopingové metódy a ochota uplatniť ich ešte neboli na terajšej úrovni. A najmä verejnosť nebola na doping taká citlivá.

Tento rok lemovali francúzske cesty rekordné milióny divákov a ďalšia miliarda si sadala k televíznym prenosom. Organizátori Tour si ich chcú udržať, a preto letný epos o hrdinoch cieľových šprintov, časoviek a horských etáp nastúpil správnu cestu od tolerovania masového systematického dopingu k jeho nekompromisnému trestaniu.

Ďalším potrebným krokom - a to nielen v cyklistike - by mala byť zmena antidopingových pravidiel tak, aby z nich konečne vymizli všetky tie podivné lekárske výnimky udeľované rôznym údajným astmatikom a podobným "chronicky chorým", popritom športujúcim na špičkovej svetovej úrovni.

Pretože fanúšikovia síce milujú hrdinov, ale čistých.

Stĺpček Petra Fukatscha
Tour to prežije

Organizátori Tour de France sa rozhodli pre ťažkú cestu. Prelomovú. Hoci sa Tour stala pre športových ignorantov len nehoráznym škandálom, cyklisti by nemali v boji proti dopingu povoliť.

S dopingom je to ako s atómovou bombou. Ak ju má jeden, je v absolútnej výhode. To je problém. Aj priemerný cyklista potvrdí – Tour je zvládnuteľná. Prvá otázka je, akým tempom. Ďalšia – ak by išli cyklisti len tridsiatkou, nedopovalo by sa?

V dnešnom športe áno. Nedovolene si pomáhal lukostrelec, amatér na veteránskej súťaži, žiaľ, i paralympionik. Verejnosť žiada nachytať, keď nachytajú, istá časť verejnosti okamžite kričí – škandál. Ani z voza, ani na voz.

Jedna z československých svetových rekordérok mi raz na opatrnú otázku o dopingu hravo odpovedala: „Čo je dnes zakázané, to bolo vtedy povolené.“ Logické. Reagovať som nedokázal. Tak ako nikto nevie zodpovedať, akým smerom sa bude uberať boj proti dopingu.

Viem, že Tour prežije. Stačil mi včerajší pohľad na milión Parížanov pri trati.

Autor: Jozef Bielik