BRATISLAVA. V Košiciach sa nedá nájsť práca, verejná doprava je zlá, zelene je tam málo, ľudia sa necítia až tak bezpečne, napriek tomu tam radi bývajú.
V Bratislave je podľa jej obyvateľov ešte horšia verejná doprava i zeleň, nebýva sa tam až tak dobre, ale zasa je ľahké sa dobre zamestnať.
Košičania sú radi Košičanmi
Pri otázke, či v danom meste radi bývajú, umiestnili odpovede obyvateľov Košice dokonca na 16. miesto zo 75 skúmaných miest. Bratislavčania sú spokojní oveľa menej - mesto zostalo v spodnej tretine rebríčka.
„Teší nás, že v Košičanoch rezonuje veľká miera lokálpatriotizmu, a že sme predbehli naše hlavné mesto,“ reagovala hovorkyňa košického magistrátu Jana Geročová.
Bratislava je tiež až na 71. mieste v pohľade obyvateľov na možnosť ubytovať sa za slušnú cenu. Lepšie sú na tom nielen Košice, ale napríklad aj Praha, Viedeň či Budapešť.
Nie veľmi dobre hodnotia obyvatelia našich dvoch najväčších miest aj ich schopnosť využívať rozumne dostupné zdroje. Košičania svoju samosprávu zaradili až do poslednej desiatky, Bratislava skončila len o päť priečok vyššie. Až v 40 mestách si pritom obyvatelia myslia, že ich samosprávy hospodária zodpovedne.
Košice zostali na konci aj z hľadiska možnosti zamestnania. Podľa Geročovej to zodpovedá realite jedného z najchudobnejších krajov. „Až v posledných mesiacoch prichádzajú do mesta mnohí investori a firmy,“ hovorí. Mesto pocítilo aj veľký odlev mladých, nielen do Bratislavy, ale aj do Prahy, Londýna či Dublinu. Štatistiky dnes ukazujú postupný pokles nezamestnanosti.
Košice vedia veľmi dobre integrovať cudzincov, a Bratislava je len o niečo horšia. „Potvrdzuje sa, že obyvatelia Košíc sú mierumilovní, tolerantní a znášanliví. Súvisí to aj s historickým kontextom a národnostne zmiešaným charakterom mesta,“ hovorí Geročová.
Bohaté mesto s chudobnou dopravou
Vo vnímaní verejnej dopravy je Bratislava štvrtá od konca, Košice len o desať priečok vyššie. Bratislavčanom veľmi chýbajú aj verejné parky a zeleň.
„V Bratislave sa prejavuje pomerne vysoká úroveň väčšiny obyvateľov. Tomuto však nezodpovedajú príjmové možnosti verejnej správy,“ hovorí Milan Vajda z bratislavského magistrátu. Pripomína, že zlepšenie verejnej dopravy je dlhodobým procesom, ktorý si vyžiada obrovské investície. „Len jedna električková súprava stojí 80 miliónov.“ Ponuku bytov podľa neho nemôže mesto výrazne ovplyvniť.
Bratislava patrí medzi regióny so štandardom vyšším, ako je priemer Európskej únie, na rozdiel od susedného Burgenlandu teda do nej nemôžu smerovať európske fondy. Stav verejných priestorov a služieb je tam však oveľa vyšší ako v Bratislave.
;)
