Jedno sa tomu Michalovi Hvoreckému musí uznať. Vie v tom chodiť. Pochopil, že v dnešnej lifestylovej realite je kniha produkt ako akýkoľvek iný, a tak sa k nej treba aj správať. Možno nie je úplne rovnaký ako jogurt, ale v princípe – žijeme diktátom trhu. Marketing je neúprosný a fňukanie nad zneuznaním kultúry je už dávno out.
Teda, treba skôr navštíviť v prime time bulvárnu reláciu najsledovanejšej slovenskej tiežtelky, zorganizovať štýlový krst v novom bratislavskom elektronicko-tanečnom klube na Dunaji... Jednoducho, vedieť „sa“ i „to“ predať.
Lenže, aj keď je dnešná post-pseudo realita o obaloch, predsa len, čosi by pod nimi mohlo byť. Aj iPod je okrem čistučkého dizajnu celkom slušný prehrávač. A keď si dáte z krásneho, no odporného jogurtu, s nechuťou ho vypľujete. Lebo ten jogurt si v boxe hypermarketu síce vyberiete podľa obalu a reklamného spotu, no nakoniec ho i tak chcete zjesť. Banálne, ale pravdivé.
Preto, aj keď Eskorta má naozaj slušivú formu a pekný obal a hádam konečne i normálny (teda v domácich pomeroch neliterárny) marketing, ešte stále je to kniha, ktorá sa číta. Alebo by sa aspoň mala, ak nezbierate artefakty do poličky. Eskorta sa však akosi nečíta. Presnejšie, nečíta dobre.
Michal Kirchner, spočiatku frustrovaný mladík, neskôr, vďaka príjmu zo sprevádzania žien skôr hedonistický trendsetter (kedysi stačil výraz zlatá mládež), čitateľov najskôr oboznámi so svojou rodinou históriou plnou nevyjasnených alebo utajovaných, aj sexuálnych, preferencií na hranici československého disentu a hippie, primieša trochu kontroverznej rodovej (a neskôr i pohlavnej) neurčitosti, v opise alternatívnej súčasnosti, blízkej budúcnosti a sveta eskortných služieb, kde sa dá kúpiť všetko, vychrlí pár instantných glosátorských „postrehov“, nakoniec zmení identitu, stane sa Michaelou a má dcéru. K tomu jedna nevydarená, obligátne kontroverzná a nabokovovsky jemne pedofilná láska, končiaca sa smrťou plus sínusoida nadštandardného príjmu.
Trochu priveľa. Chcieť sa v jednej knihe vyrovnať s komunistami, eštébakmi, disentom, „deťmi lásky“, konzumom, brandizmom, sexualitou, stereotypmi a hyperrealitou „západu na východe“ je zámer hodný literárneho génia. Myslíte si, že Hvorecký ním je?
Nielenže kniha nedrží pokope, ale jej slová vám aj akosi nepasujú do úst, občas sa nevyhnete klišé obrazom (určite patria prevarené vtipy do knihy?) a o zmene gendra a sexu je tiež lepším príkladom dajme tomu Woolfovej Orlando.
Žiaľ, celý čas táto kniha priam kričí, ako veľmi by „chcela“. A ono to nejde. Ktosi povedal, že každá ďalšia Hvoreckého kniha je horšia ako tá predchádzajúca a po Plyši sa zdalo, že už sme narazili. A ktosi tiež povedal, že z Hvoreckého knižiek by boli dobré poviedky, keby sa autor dokázal zbaviť všetkého balastu.
Nedokáže. Aj keď je štýlový, chic, inteligentný a s obrovským prehľadom. Ale stále nie créme de la créme. Ak potom platí, že toto má byť písanie pre mladých, tak to radšej ostaňme pri grafiti a komiksoch.
Prázdne literárne intelektualizovanie však autor recenzie (a asi aj sám Hvorecký) neznáša. Preto to najdôležitejšie: Eskorta je predovšetkým neuveriteľná nuda. Aj keď sú estetické a zábavné kritériá čisto subjektívne.
P. S.: Jazyk tohto textu je zámerný. Kto by inak čítal recenziu trendy knižky, ktorá je síce cool, ale stále nie dostatočne fresh?
