J. K. Rowlingová - autorka sedemdielnej ságy, ktorej by mnohí literárni kritici v 21. storočí nedávali šancu na prežitie, sa s ňou určite nelúčila ľahko. Po rokoch, ktoré uplynuli od chvíle, keď začala vytvárať čarodejnícky svet, vymýšľať jeho reálie a písať históriu, mu dala dôstojné zbohom. Bez ohľadu na prosby čitateľov, petície na internete či osobné návštevy amerického spisovateľa Stephena Kinga, ktorý na ňu naliehal, aby dala hlavnému hrdinovi ešte jednu šancu, sériu ukončila podľa pôvodného plánu.
Každý rok jeden
V roku 1995, keď tridsaťročná Rowlingová v poloprázdnych kaviarňach v Edinburghu písala prvý diel príbehu o boji dobra a zla, mala asi ako každý iný začínajúci spisovateľ len jeden sen – vydať svoje knihy. Od začiatku vedela, že ich chce napísať sedem, presne ako počet rokov, ktoré mal jej hlavný hrdina stráviť na Rokfortskej škole pre čarodejníkov.
Britské vydavateľstvo Bloomsbury dalo vtedy v rámci svojej novej edície kníh pre deti šancu neznámej škótskej autorke, ktorá sa nakoniec vďaka Harrymu už nikdy nemusela vrátiť k učeniu francúzštiny. Zámerom Bloomsbury bolo každý rok ponúknuť čitateľom jeden diel tzv. prázdninového čítania. Nikto však nečakal, že sa už v roku 1999 z Rowlingovej stane jedna z najžiadanejších spisovateliek na svete.
Povinnosti spojené s úspechom prvých štyroch častí, turné po USA či spolupráca na príprave scenára k filmu podľa kníh, ju obrali o množstvo času, ktoré by inak trávila v spomínaných kaviarňach venujúc sa len písaniu. Rastúci počet čitateľov tak na posledné tri diely čakal sedem rokov.
Aj marketing je mágia
Polnočné čítania kníh s neodmysliteľnými radmi ľudí čakajúcimi pred kníhkupectvami začali striedať premiéry filmov a „potterománia“ sa začala. Odkazy na dej knihy či vzťahy medzi postavami sa presunuli do reklám, súčasnej literatúry a jazyka. Potter sa stal neodmysliteľnou súčasťou popkultúry a životného štýlu jednej generácie, bez ohľadu na to, či bol jeho marketing agresívny, alebo nie. Deti, ktoré jeho príbeh začali sledovať na základnej škole, sú dnes vysokoškolákmi a môžu povedať, že s ním vyrástli.
Za úspechom celej série stojí veľmi šťastná zhoda náhod a, samozrejme, Rowlingovej rozprávačský talent. V čase, keď bol žáner fantasy na konci s dychom, dokázala na relatívne malom priestore prvých dvoch kníh vybudovať paralelný svet podobný Tolkienovej Stredozeme či Baumovej krajine Oz.
Sama autorka sa na svojej internetovej stránke vyjadrila, že za čítanosťou série nestoja médiá a masívna kampaň, ale najmä osobné odporúčania kníhkupcov, priateľov či úplne neznámych ľudí, ktorí čítali Harryho v autobusoch, kaviarňach a čakárňach u lekára. Pravdepodobne má pravdu, aj keď k celosvetovému úspechu jej okrem verných čitateľov pomohol aj internet rozmáhajúci sa najmä koncom deväťdesiatych rokov.
Adresátom nie sú len deti
Rowlingovej tajomstvo spočíva v tom, že svoje knihy nenapísala primárne pre deti, a preto čaru jej rozprávania podľahli aj dospelí. Nejde ani tak o to, čo píše, ako o to, akým spôsobom skombinovala už osvedčené. V románoch spojila tradičné prvky – bildungsroman, príbeh o dospievaní, a historickú ságu s klasickými prvkami fantasy, mytológie a legiend.
Štvrtá časť s názvom Harry Potter a ohnivá čaša je v celej sérii prelomovou. Harry v nej začne sám čeliť zlu, ktoré ho pripravilo o rodičov a o ktorom dovtedy len počúval. Moc Lorda Voldemorta stelesňujúceho všetky klamlivé úspechy a hlboké pády čiernej mágie rastie a Harry sa za krátky čas musí naučiť veľmi veľa, aby mal odvahu postaviť sa mu, keď príde čas. Na jednej strane je to napínavý príbeh, nútiaci čítať aj deti, ktoré majú problém so šlabikárom, na druhej strane pomaly dávkovaná ľudskosť a zistenia, ktoré sú pre život, aj v čarodejníckom svete, oveľa dôležitejšie ako samotné kúzla.
Rowlingová svoje postavy formuje v tradícii Charlesa Dickensa takmer staromódnym realistickým spôsobom. Napriek tomu, že sa postupne príbeh stáva temnejším, nechýba v ňom humor a sarkazmus typický napríklad pre Harryho najlepšieho kamaráta Rona, v ponurej beznádeji posledného dielu vynikne ešte jasnejšie.
Dômyselná skladačka
Posledný diel skutočne dokazuje, že autorka mala všetko od začiatku premyslené a v podstate len nechala do seba zapadnúť časti veľkej skladačky.
Tak pri predchádzajúcich knihách, ako aj v prípade Harryho Pottera and Deathly Hallows požiadala všetkých, ktorí si ju prečítajú skôr, aby neprezrádzali dej. Napriek zákazu však tri dni pred spustením predaja New York Times uverejnili recenziu. Na internete sa začali šíriť kópie jednotlivých kapitol a zaručene pravdivé zhrnutia obsahov.
Potterovi fanúšikovia budú takéto tvrdenie pokladať za kacírske, ale v prípade tejto série platí snáď dvojnásobne, že žiadny zoznam mŕtvych postáv či narýchlo prerozprávaná kapitola nenahradí pocit, s ktorým sa čítaný príbeh prežíva.
Rowlingová ôsmeho Harryho nenapíše. Nielenže by to nemalo význam, pretože ságu ukončila, pričom sa snažila nesklamať a nezraniť svojich čitateľov. Najmä by to už nebolo ako predtým.
Viac ako tritisíc strán teda musí stačiť na to, aby sa všetci, ktorí si ho obľúbili, mohli kedykoľvek vrátiť do sveta, kde fénixove slzy liečia, kde sa dá ponoriť do spomienok iných, kde sú najdôležitejšími nádej a dôvera a kde nič nie je úplne čierne či biele, aj keď by to tak mohlo veľmi dlho vyzerať.
Na Slovensku vychádza celá sága vo vydavateľstve Ikar
Harry Potter a kameň mudrcov (náklad 144–tisíc).
Harry Potter a tajomná komnata (117–tisíc).
Harry Potter a väzeň z Azkabanu (109–tisíc).
Harry Potter a ohnivá čaša (104–tisíc).
Harry Potter a Fénixov rád (112–tisíc).
Harry Potter a polovičný princ (94–tisíc).
l Siedma časť má vyjsť začiatkom roka 2008.
Autor: Aňa Ostrihoňová (Autorka je literárna kritička)
