Dirigent OLIVER DOHNÁNYI je od júla riaditeľom Opery Slovenského národného divadla. Speváka Petra Mikuláša vystriedal na tomto poste v náročnom období, keď pred divadlom stojí množstvo umeleckých aj technických výziev.
Operný súbor sa do novej budovy SND ešte ani nepresťahoval, zatiaľ v nej úraduje sám. Jeho kancelária má výhľad na komín teplárne. V nej by chcel pre našu národnú operu pripraviť výhľad do roku 2013.
Ako sa vám pozdáva nová budova?
„Nedá sa čakať, že v novom dome bude hneď všetko dokončené. Zažil som sťahovanie do nového rozhlasu, vtedy sa tiež zdali problémy neriešiteľné.“
Sú neriešiteľné aj v novom SND?
„Veľmi ma mrzí nefungujúca točňa. Hlavná opona sa zatvára veľmi pomaly, orchestrisko zas nie je doriešené akusticky. Trochu suchá a nesúrodá je aj akustika v sále, aj tu sa musia urobiť určité zmeny. Problém je aj s prenosom obrazu dirigenta prostredníctvom monitorov. V sále máme plazmové obrazovky, ktoré však vykazujú nepatrné omeškanie obrazu. V normálnom živote by to nikomu neprekážalo, v divadle je to však fatálny nedostatok, ak sa má, napríklad, zbor za scénou podľa takéhoto obrazu riadiť.“
Ktorý problém je najakútnejší?
„Nedostatok technicko-prevádzkového personálu pre obe budovy. S novou budovou sme však získali luxusné javisko, vynikajúce skúšobné priestory i nádherné priestory pre divákov.“
Aké sú vaše plány s historickou budovou?
„Spustením prevádzky v novej budove sa nemôže skončiť starostlivosť o ňu. Je čas začať myslieť aj na jej generálnu sanáciu. Podľa mňa by to mala byť jedna z ďalších priorít vlády, ministerstva kultúry i mesta.“
Máte pocit, že po investíciách do novostavby je to dnes politicky priechodné?
„Je mi jasné, že to bude ťažké, ale táto budova by si to zaslúžila.“
Myslíte, že naša opera môže byť raz konkurenciou Viedni?
„Štátnej opere len veľmi ťažko. Je to, samozrejme, otázka peňazí, ale nielen toho. Nemôžete porovnávať Bratislavu s Prahou či Viedňou čo sa týka počtu obyvateľov či množstva turistov. Bratislava bude však za krátky čas jednou z moderných európskych metropol. Mojím cieľom je, aby sa jej návštevníci zastavili aj u nás v opere. Najviac si sľubujem od rastúcej popularity opery ako žánru na celom svete.“
Do akej európskej ligy by ste zaradili SND?
„Nedá sa to takto porovnávať. Divadlo je zrkadlom spoločnosti, nielen čo sa týka ekonomických priorít, ale aj úrovne. Na letnom festivale v Solothurne, malom švajčiarskom mestečku, kde práve hosťovalo SND, prišli mnohí ľudia v smokingoch, považovali návštevu opery za skutočný sviatok.“
Preberáte funkciu šéfa opery len dva mesiace pred začiatkom sezóny, ktorú naplánovali iní.
„Samozrejme, že veľa vecí som zdedil, ale bude aj dosť zmien a budú dosť rýchle. Sám súbor veľmi volá po istých krokoch. Narážam však na množstvo administratívnych problémov, s nástupom nového Zákonníka práce to bude ešte ťažšie. S niektorými pracovníkmi sa bude treba pozhovárať.“
Akú máte víziu ďalšieho smerovania operného súboru?
„Podľa môjho názoru tu nejaká ucelená vízia doteraz absentovala. Prioritou bola dostavba novej budovy. Ja mám predstavu o koncepcii až do roku 2013, keď by sa Bratislava mohla stať európskym mestom kultúry. Rád by som k tomuto roku naplánoval aj základné smerovanie opery a postavil solídny dramaturgický plán najmenej na tri sezóny dopredu.“
Čo vám zanechali predchodcovia?
„Máme hotový dramaturgický plán na sezónu, ale ani v ňom nie sú niektoré tituly ešte definitívne, najmä z finančných dôvodov. Tak, ako boli naplánované, s tým počtom repríz, sú veľmi neekonomické. Navyše, nie sú zárukou, že prilákajú nových divákov, ktorých potrebujeme.“
Niekoľko titulov bolo koncom sezóny stiahnutých bez derniéry.
„Samozrejme, ak niečo nové pribudne do repertoáru, treba uvažovať o tom, čo sa stiahne. Repertoárom musíme predovšetkým zaplniť novú budovu, priviesť do nej nielen súbor, ale aj divákov. Z produkcií prenášame všetko, čo je možné, ale sme limitovaní nefunkčnou točňou, bez ktorej sa nezaobíde temer polovica nášho súčasného repertoáru. Radi by sme hrali koncentrovanejšie, aby po premiérach nebol taký veľký odstup ďalších repríz.“
Aký máte názor na doterajší repertoár v Opere SND? Bude v ňom treba urobiť nejaké zmeny?
„Ani za jednu produkciu sa nemusíme hanbiť. Napríklad Turandot je vynikajúca, alebo aj Jakubiskova Krútňava. V súvislosti so suchoňovským rokom by sme sa s ňou chceli presadiť aj na zahraničných pódiách.“
Ak by ste mali rozhodovať koho uprednostniť – autora, diváka či interpreta – koho by ste si zvolili?
„Táto otázka je príliš teoretická a vo svojej podstate nemá žiadne logické ani správne riešenie. Ale mali by sme vyhovieť všetkým trom rovnou mierou.“
Dá sa to?
„To je ideálny stav. Pre mňa je autor svätý, vychádzam z notového zápisu. Interpreti sú, samozrejme, limitovaní svojimi schopnosťami a možnosťami, ale často vydajú zo seba až nadľudské výkony. Divák je človek, pre ktorého je určený náš konečný produkt. Môžeme jeho názor a vkus aj nerešpektovať, ale len do istej miery, potom mu musíte ponúknuť, čo chce, inak už viac nepríde. To však neznamená, že si chceme publikum kupovať iba ľúbivými opernými hitmi. Ani jeden segment nemožno preferovať či zatratiť.“
Privítali by ste v SND aj výraznejšie režisérske osobnosti, či ste skôr za tradičnejšie produkcie?
„Ako dirigent nepreferujem príliš takzvané režisérske divadlo. Hudba a scénické stvárnenie musia byť v rovnováhe a ani jedna časť nesmie tú druhú prevážiť. Myslím si, že výraznejšia režisérska osobnosť môže urobiť aj tradičnú produkciu a vôbec sa za to nemusí hanbiť.“
Akých režisérov máte rád?
„Inšpiratívnych typu Jozefa Bednárika, ktorí nielenže majú presnú koncepciu dávno pred začiatkom skúšok, ale dokážu pre ňu nadchnúť aj ostatných. Cez svoju originálnu optiku nútia diváka k zamysleniu, neservírujú iba akúsi limonádovú podobu diela. Na druhej strane zo všetkých strán počúvam hlasy tých, ktorí by chceli vidieť aj klasicky inscenovanú operu, teda nielen s drogami, v posilňovni, na smetisku či na kolieskových korčuliach. A potom stojíte pred voľbou, čomu dať prednosť. “
Ako to vyzerá s ďalším pôsobením dirigenta Ondreja Lenárda, ktorý po vašom vymenovaní nateraz od spolupráce so SND odstúpil?
„Chcel by som, aby pán Lenárd dirigoval v SND aj naďalej. Spolu s generálnou riaditeľkou Silviou Hroncovou sme urobili niekoľko ústretových krokov. Pripravil v SND veľmi veľa dobrých inscenácií, ja si ho ako dirigenta veľmi vážim.“
A doterajší šéfdirigent Rastislav Štúr?
„Pán dirigent Štúr patrí k najnádejnejším slovenským dirigentom mladšej generácie. Celý súbor zamrzela jeho výpoveď. Stalo sa tak ešte pred mojím nástupom, a tak som tomu nemohol zabrániť. Nesúviselo to však s mojou osobou a medzi nami nie je nijaké napätie. V SND bude i naďalej dirigovať.“
Kto bude vymenovaný na miesto šéfdirigenta?
„Momentálne to nie je témou, ktorú by som potreboval akútne riešiť. Skôr máme problém s obsadením postu hlavného zbormajstra, pretože túto funkciu pani Naďa Raková z osobných dôvodov už nebude môcť vykonávať.“
Budete chcieť klásť dôraz na dobudovanie domáceho súboru či skôr na angažovanie výraznejších hostí?
„Pre divadlo je vždy výhodné, ak má výborných domácich sólistov. Na Slovensku máme množstvo dobrých spevákov, otázkou však je, nakoľko sú nám k dispozícii. Naše finančné možnosti sú slabšie ako v zahraničí, tak sa im nemôžeme čudovať, ak prijmú ponuku inde.“
Môže sa to zmeniť?
„Dúfam, že čoskoro. Na jednej strane nechcem, aby sa do jednej inscenácie angažovalo 19 hosťujúcich sólistov, ale zas nedopustím, aby sme lepili za každú cenu obsadenie našimi umelcami, ak na to nemajú predpoklady. Stále je to balansovanie na ostrí noža.“
Nemáte priveľa iných aktivít na to, aby ste sa venovali novej funkcii tak, ako by si to vyžadovala?
„Zastavil som svoje pôsobenie vo funkcii šéfdirigenta v Žiline, v pražskom Národnom divadle i v Slovenskom rozhlase. Tam by som rád pokračoval, ale nemal som už pocit umeleckej satisfakcie. Naplánovali mi jediný koncert na december vďaka BHS. V rozhlase stále prebieha prepúšťanie, čo je odrazom nepriaznivej ekonomickej situácie. Rozhlasový orchester je vynikajúce teleso, ale sám nie je schopný skonsolidovať sa bez výraznejšej finančnej injekcie. Tú mu však riaditeľka SRo momentálne nemôže dať.“
Ste stále šéf opery v Ostrave?
„Áno, tam je to výborne zabehané divadlo. Hovorím otvorene aj to, že nechcem ani prestať dirigovať. Nevidím svoje poslanie iba v administratívnej práci, ale predovšetkým v umeleckej činnosti.“
Ako to budete riešiť s rodinou?
„Zatiaľ bývam v Bratislave len prechodne. Môj hlavný domov mám už sedemnásť rokov v Prahe, ku ktorej mám vrelý vzťah ešte z čias mojich štúdií. Manželku a dieťa mám v Nemecku, z tohto hľadiska je to pre mňa veľmi ťažká situácia, ale som ochotný urobiť všetko pre to, aby sa Opera SND čo najskôr rozbehla správnym smerom. To nie je práca, to je poslanie.“
Aké máte vzťahy s vaším predchodcom v tejto funkcii?
„S pánom Mikulášom sa dobre poznám, on sám mi veľmi aktívne radí, odovzdáva mi mnoho skúseností.“
Neodhováral vás?
„Všetci ma odhovárali.“
