Ak sa počas leta chystáte do Prahy, nedajte si ujsť dve strhujúce výstavy, ktoré svojou kvalitou dosahujú európsky štandard. V Dome u kamenného zvonu na Staromestskom námestí sa koná vôbec prvá retrospektíva diela Jindřicha Štyrského a to je udalosť roka pre každého priaznivca českej moderny. V tom období sa pražská výtvarná scéna suverénne konfrontovala so svetom a samotný Štyrský bol ako doma v Paríži aj na významných medzinárodných sympóziách. Medzi jeho obsedantné témy patrili sen, pohlavie, zrodenie či podvedomie, takže prirodzene inklinoval k surrealizmu. Nebol však skupinový hráč, ale autentický individualista a vystačil si buď sám, alebo v tandeme s legendárnou androgýnnou umelkyňou Toyen. Rozsiahla prehliadka nezahŕňa len všetky ťažiskové obrazy, ale aj Štyrského menej známe fotografie, rukopisy a grafický dizajn. Keďže sa nechcel spájať s politikou a chránil si svoju nezávislosť, namiesto preberania štátnych cien a kolaborovania s mocou sa živil tvrdou prácou pre vydavateľstvá a divadlá. Vytváral scénografické návrhy, kostýmy, obálky pre rôznorodé romány, ale aj pre zošitové seriály o Fantomasovi, čo by mu slovenskí intelektuáli neodpustili ani dnes. Jeho novátorská práca s písmom doteraz ovplyvňuje podobu knižných obálok a niektoré z jeho prác možno nájdete v knižnici svojich starých rodičov.
Obrazy lipského maliara Nea Raucha som dosiaľ len prácne hľadal v nemeckých galériach. Tento mladý, ale už medzinárodne uznávaný tvorca dostal svoje rodné mesto na umeleckú mapu sveta. Vystavuje veľmi zriedkavo, preto je rozsiahla prehliadka v Rudolfíne obrovským prekvapením a lahôdkou. K Štyrskému má Neo Rauch (ročník 1960) bližšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, pretože maľovanie preňho znamená „pokračovanie sna inými prostriedkami." Veľmi skoro si vytvoril osobitý, ľahko rozpoznateľný štýl, ovplyvnený umením socialistickej propagandy, pop-artom aj komiksom. V jeho halucinačných, snových svetoch sa opakovane objavujú symboly konzumného sveta ako čerpacie stanice, robotizované továrne, reklamné bilbordy a anonymné rekreačné strediská, v ktorých sa pohybujú dezorientované, zmanipulované figúrky. Zákony našej reality platia len podmienečne, fantázia dáva voľný priestor víziám budúcnosti.
Zarazilo ma, ako málo ľudí sa chce pozrieť na svet očami týchto dvoch mimoriadne talentovaných ľudí. V oboch výstavných priestoroch som sa pohyboval sám. Pritom ešte pred piatimi rokmi sa pri vstupe do oboch stávalo v radoch. Ako napísal v jednom texte Jindřich Štyrský: „Náš národ miluje lastovičky iba preto, že sa vracajú, ale v duši nenávidí všetko, čo lieta."
