Yves Leterme si nedáva servítku pred ústa. Jasne dáva najavo, že spolužitie Flámov a Valónov nepovažuje za najlepší model fungovania. Najnovšie šokoval časť krajiny, keď odmietol zaspievať belgickú hymnu.
Belgicko cez víkend oslavovalo svoj najväčší sviatok – Deň národa, ktorým si pripomína získanie nezávislosti od Holandska v roku 1830. Letermeho zastavil novinár a požiadal ho, aby zaspieval belgickú hymnu La Brabanconne. Flámsky politik však priznal, že ju pozná len trochu. Po požiadaní, aby si spomenul aspoň na pár slov, začal spievať francúzsku Marseillaisu.
VIDEO: Yves Leterme spieva po vyzvaní francúzsku hymnu
Svojská ignorácia
Aby to nebolo málo, televízne kamery Letermeho nakrútili o pár minút neskôr, ako počas bohoslužieb v bruselskej katedrále nedáva pozor a telefonuje.
Klip sa ihneď objavil na YouTube a šok z toho, že budúci premiér nepozná alebo nechce poznať hymnu vlastnej krajiny, podrobne rozoberali belgické a francúzske médiá.
Leterme je šéfom flámskej Kresťansko demokratickej strany (CDV), ktorá v júni zvíťazila vo voľbách. Odvtedy prešlo šesť týždňov a zostavenie federálnej vlády s frankofónnymi stranami je stále v nedohľadne.
Pri moci tak stále zostáva koalícia liberálov a socialistov na čele s Guyom Verhofstadtom.
Viac právomocí pre regióny
Leterme dostal pred týždňom od kráľa Alberta II. poverenie na zostavenie vlády. Rokovania však komplikuje konflikt o rozdelení právomocí medzi regionálne a federálne úrady. Leterme chce dať viac kompetencií regiónom. V centre jazykového problému je otázka, či Valóni žijúci na dvoch flámskych predmestiach Bruselu by mali mať naďalej právo voliť frankofónnych politikov.
Leterme nedávno nahneval Valónov, keď vyhlásil, že „nie sú intelektuálne schopní“ naučiť sa po holandsky. Pre francúzsky denník Liberation neskôr povedal, že jediná vec, ktorú majú Flámi a Valóni spoločnú, je kráľ, národný tím a pár značiek piva. O Belgicku dlhodobo tvrdí, že nemá cenu a dôležitejšie sú záujmy ekonomicky vyspelejšieho Flámska.
Flámi a Valóni
Približne 6 miliónov z vyše desaťmiliónového Belgicka žije v regióne Flámsko, hovoriacom po holandsky. Ide o najbohatšiu časť krajiny.
Vo Valónsku, hovoriacom po francúzsky, žije tri a pol milióna obyvateľov. Milión obyvateľov má prevažne frankofónny Brusel.
Jazyková rôznorodosť vyvoláva spory, ktorým sa nevyhli ani júnové voľby. V niektorých častiach Bruselu mali voliči k dispozícii len flámske zoznamy kandidátov, čo nahnevalo frankofónnu komunitu.
(čtk)
