a tieto pravidlá môžete pokojne zabudnúť. Obed či večera u Francúzov trvá v priemere štyri hodiny a na stole zostáva poriadny neporiadok.
Začína sa aperitívom: pri orieškoch, zemiačkoch, klobáskach a jednohubkách s pohárom alkoholu sa načrtáva „téma dňa, čerstvé rodinné či spoločensko-športovo-politické udalosti. Už tu číha na pozvaného prvé nebezpečenstvo! Téma sa načrtáva, ruka sa stáva automatickou a hrabe po všetkých tých tanierikoch, všetko posúva do úst neuvedomujúc si, že to hlavné ešte len príde. Celé sa to zvyčajne odohráva pri nízkom stolíku niekde v obývačke.
Asi po trištvrte hodine je téma jasná, môžeme prejsť k hlavnému stolu. Pokračujeme predjedlom. Polievkové typy ako ja môžu byť sklamané, Francúzi polievkam veľmi neholdujú, ale sklamaní budete naozaj len trošku, ponúknu vám rôzne paštéty, zeleninky, údeninky či morské príšerky. Najväčšou lahôdkou je asi „le foie gras“, kačacia alebo husacia pečeň nastudeno. Po predjedle (30 - 45 minút) už vieme, kto v okolí sa rozvádza, kto zomrel a kto bude víťazom prvého kola najbližších prezidentských volieb.
Hlavného jedla je vždy veľa. Francúzi radi jedia hovädzie či teľacie, alebo jahňacie, menej bravčové a ešte menej hydinu, z príloh je najmenej obľúbená ryža. Porcie sa podávajú malé, zato sa očakáva, že si prinajmenšom raz pridáte.
Teraz už poznáme dôvody, prečo sa známi rozvádzajú, ako a prečo mŕtvy zomrel a kto vyhrá druhé kolo prezidentských. Diskusia je zvyčajne vášnivá, zaostávajú len tí, ktorí dávajú prednosť popíjaniu a pojedaniu, prípadne ešte dokonale nepoznajú rodinné zväzky (napríklad ja).
Prechádzame na syrovo-šalátové dejstvo. Zelený šalát vyzerá dobre a z taniera na vás hľadia rôzne druhy syra, najmenej štyri. Základné pravidlo: začať od najslabšieho a postupne prejsť k najaromatickejším.
Diskusia je ešte vždy vášnivá, ale už sa dostávame k záverom typu: „Keby nemali dieťa, už by boli dávno rozvedení, aj tak sa k sebe nehodia“ alebo „ak by sa tá Segoléne toľko nevycierala, ani pes po nej neštekne“. Ďalšia pol hodina a stôl vyzerá ako po vojne.
A je tu dezert! Francúzi majú radi rôzne „tartes“ (čítaj tart), suché cesto pokryté rôznym ovocím. To je najjednoduchší typ dezertu, ale sú aj všelijaké zmrzlinky, šľahačky, krémové torty, vtáčie mlieko či známy „créme brelée“, vanilková pochúťka s tenkou vrstvou karamelu navrchu. Sklamaní nebudete, len si dezert nemôžete veľmi vychutnávať... ste plní! Diskusia sa väčšinou krúti len okolo kvality dezertu alebo minimalistických tém: „A čo, v lete pôjdete opäť na Slovensko?“ Životy stolujúcich zachraňuje káva či čaj podávané po dezerte.
Na stolovanie s Francúzmi si treba vyhradiť čas. Mne samej sa stalo, že som si pod vplyvom nedostatku skúseností na obed u známeho vyhradila necelé tri hodiny, a tak som musela spoločnosť neslušne opustiť medzi šalátom a dezertom.
Autor: Ivana Jablonská
