Nedeľa, 26. september, 2021 | Meniny má EditaKrížovkyKrížovky
ROZHOVOR KAROLA SUDORA

Fedor Flašík: Mnohí v Smere sú takí... jednoduchší

Zbohatol som čestne, mám čisté svedomie, hovorí podnikateľ Fedor Flašík.

V roku 1982 vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval na Ústrednom výbore Zväzu Československo-sovietskeho priateľstva, neskôr v divadle Ludus. Bol výkonným riaditeľom reklamného oddelenia Davay, neskôr šéfoval reklamnej agV roku 1982 vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval na Ústrednom výbore Zväzu Československo-sovietskeho priateľstva, neskôr v divadle Ludus. Bol výkonným riaditeľom reklamného oddelenia Davay, neskôr šéfoval reklamnej ag (Zdroj: Martina Strmeňová)

Keď sme si dohadovali rozhovor, mal podmienku, že sa nebudeme baviť o politike, pretože na to ešte nie je správny čas. Tvrdí, že zbohatol čestne a má čisté svedomie. Podnikateľ a zakladateľ strany Smer FEDOR FLAŠÍK.

Prečo ste šli študovať právo?

Najskôr som sa hlásil na VŠMU na herectvo, ale pre nedostatok talentu ma neprijali. To bol ročník, kedy tam šli aj Mirko Noga, Deana Horváthová a podobne. V tom čase sa robievali prijímačky vo februári či marci, tak som sa pýtal - a teraz čo? Zistil som, že právo má najbližšie k rétorickým veciam, zdalo sa mi najľahšie... Z bratislavského prostredia sme navyše mali odskúšané, že právnici majú oproti technickým smerom pomerne veľa voľného času. Mama celý život učila na Elektrotechnickej fakulte, takže som vedel, čo znamená ísť na techniku. Rozhodol som sa teda pre právo a neľutujem.

Aj ste sa ním niekedy priamo živili?

V podstate sa ním živím dodnes. Právom sa neživia len advokáti, prokurátori, sudcovia, notári a podnikoví právnici, ale aj iní. Viem si porobiť kopu vecí, posúdiť zmluvy, právne analýzy...

Určite aj právne analýzy?

Netvrdím, že som nejaký právnik, samozrejme, že sa vždy poradím s múdrejšími. V súkromnom biznise sa človek s právom chtiac či nechtiac stretáva.

Do strany som chcel ísť z recesie

Údajne ste sa viackrát pokúšali vstúpiť do KSČ, ale ani raz vás nevzali.

Ako mladý chalan som pracoval na Ústrednom výbore Zväzu Československo-sovietskeho priateľstva. A bol som tam jediný nestraník. Mal som na starosti všetkých ruských umelcov, ktorí v tom čase chodili na Slovensko. Zabezpečoval som im vystúpenia, ubytovanie, stravu, lekárov, celý servis. Tam som sa naučil prvému manažovaniu. To muselo klapať, lebo keď sa na stanici vyrútil nejaký dvestočlenný súbor, tak ste museli myslieť na všetko.

Medzitým som mal ďalšiu robotu v kruhu priateľov českej kultúry, kde som robil produkčného a barmana. Šéfom tam bol Agnes Snopko, ktorého tam dosadil Miro Válek, stýkala sa tam taká bratislavská - nechcem povedať - disidentská verejnosť.

Ako to bolo s tou KSČ?

To bola recesia. Dal som si žiadosť, že by som chcel vstúpiť do strany a oni mi odpísali, že som ešte nedozrel a takéto blbosti. Mal som samozrejme najvyzdobenejšiu kanceláriu, hracieho Lenina, do jeho hlavy som namontoval takú lienku, ktorá hrala Marseillaisu, mal som tam kopu samovarov, jantárov... proste dary, ktoré sme dostali od sovietskych súborov. Boli tam aj zástavy, všetko vyzdobené, ale oni všetci cítili, že je to recesia, fór. Tak kašľali na to a smiali sa.

Video: Eugen Korda

Určite ste sa tam chceli dostať len z recesie?

Jasné, veď mňa by tam v živote s mojimi postojmi aj tak nevzali.

Kedysi ste dokonca tancovali balet. Dnes na „baleťáka" nevyzeráte.

Keby som vám v mojom veku ukázal bývalých sólistov národného divadla, ktorí sú dnes chudáci vrátnici v národnom alebo nejakou strážnou službou, v živote by ste nepovedali, že to boli sólisti. Bohužiaľ aj takto dopadli moji kamaráti.

2.JPGKedy ste sa rozhodli pre podnikanie? Nebolo pohodlnejšie ráno cviknúť kartu, odsedieť si osem hodín a potom mať voľno?

Celý život som si strašne nerád cvikal karty, preto som si vždy vyberal zamestnania, kde som nemusel mať pevnú pracovnú dobu a kde som na pracovisku trávil málo času. Nevadilo mi pracovať do noci, alebo byť na služobných cestách, len pevná pracovná doba, že teraz mám polhodinovú obedovú prestávku a podobne. Raz som mal zamestnanie, kde sa cvikalo, ale vždy som si to vedel po dohovore s vrátnikom nacvikať na týždeň dopredu a bol pokoj.

Autori pesničky Vivat Slovakia chcú ostať v anonymite

S Vladimírom Mečiarom vás zoznámil terajší ombudsman Kandráč. Keď sa tak udialo, boli ste už milionárom?

Nie, vtedy som ním nebol, ale robil som vo firme Davay a bol som finančne zabezpečený.

Mečiar vás vraj akceptoval tak, že ste u neho strávili hodinu, vysvetlili mu volebnú stratégiu, on dal jednu dve kontrolné otázky a prijal vás. To ste boli taký geniálny, alebo mal on tak nízke nároky?

Nemyslím, že mal nízke nároky, v roku 1994 to bola jedna z najlepších politických kampaní. Bez ohľadu na to, že som ju robil ja. Aj tá pesnička Vivat Slovakia bola dobrá.

Vám sa tá skladba ani dnes nezdá textovo aj hudobne ohavná?

Viete čo, to je ťažko povedať. Poznám trebárs strašne veľa Štrasserovych ohavných pesničiek, na ktoré sme poskakovali vo VUSe (Vojenský umelecký súbor, pozn. autora).

Takže problém bol len v tom, kto ju spieva?

Jasné. To je vždy tak. Tá pesnička bola veľmi profesionálna, lebo ju robili veľmi profesionálni autori, ktorí chcú ostať v anonymite, takže ich ani nebudem menovať. Presne vedeli, prečo a pre koho to robia. A vždy boli od HZDS na míle vzdialení. Urobili to, lebo to bola ich práca.

Nechcú vyjsť z anonymity, lebo sa za to hanbia?

Neviem prečo to nechcú, ale ja som to vždy rešpektoval.

Sú to známi skladatelia?

Veľmi známi. A ja budem ich vôľu rešpektovať až do smrti.

Pre Mečiara ste však boli neznámym človekom. Čím ste ho presvedčili?

10.JPGMal som veľký materiál, kde som napísal celú stratégiu. Politickým marketingom som sa zaoberal od roku 1992, kedy som sa cez pána Polanskeho zúčastnil volieb Ľudovej strany v Rakúsku. Bavilo ma to, politika ma priťahovala ako fenomén, doplnok ku klasickej reklame, pretože sa jedná o širokú manipuláciu. Bola to výzva.

Čím konkrétne ste ho presvedčili?

Tou pesničkou, stratégiou a tým, že to malo hlavu i pätu. Hrali sme na národné povedomie, bolo to obdobie po rozdelení Československa, keď bolo ešte všetko emotívne... aj preto bol text tej pesničky taký, aký bol.

Mečiar vám aj imponoval, alebo ste to brali len ako biznis?

Asi to bola recesia, nemôžem tvrdiť, že Mečiar bol pre mňa neviem čo.

Volili ste ho?

Áno, vtedy určite. Robil som im kampaň, vedel som, že bude úspešná a neviem, či vôbec historicky odvtedy niekto dosiahol skoro tridsaťpäť percent vo voľbách.

Vy veríte, že kampaň naozaj dokáže významne ovplyvniť voličov? Nevolia ľudia najmä podľa sympatií?

Určite ich neovplyvňuje významne, ale nejaká kampaň samozrejme musí byť. Neexistuje kampaň prestrelená, prepálená a podobne, to sú len prívlastky politológov a ja tomu neverím. Nejaká informatívna kampaň byť musí, aby ľudia vedeli, že daný človek žije. Forma komunikácie v podstate možno umocní charakter toho politika.

Zaujíma ma to preto, lebo HZDS by voľby v roku 1994 vyhralo aj bez kampane.

Bez akejkoľvek kampane nie, ale určite áno. Vždy, keď sa ma pýtali, koľko môže pomôcť kampaň, tak som odpovedal, že tak tri až päť percent. Ale keď nie je žiadna, môže sa ubrať aj desať percent.

Všetky zákazky som dostal cez konkurz

Vtedy mala vaša agentúra Donar viac menej monopol na štátne zákazky. Sám ste kdesi priznali, že šlo o klientelizmus.

Je klientelizmus neférový? Ja som to v jednom rozhovore pripustil, a tým sa stal Donar v tomto smere akýmsi symbolom. A to aj napriek tomu, že s klientelizmom sa stretáva väčšina ľudí celý život. Predtým to robila Soria and Grey na čele s Jánom Kasperom, po mne to robila Istropolitana, robila to agentúra Roko, ktorá bola najskôr agentúrou pána Rezeša, potom Zajaca... U mňa šlo pritom všetko konkurzom.

Všetko?

Všetko. Skutočne všetko.

Neboli to konkurzy naoko?

Boli presne také isté ako predtým, alebo teraz. Presne také isté a to dám do ohňa všetky končatiny. To neboli netransparentné komisie. Boli menované a obsadzované vždy rovnakým spôsobom, aj potom, čo nastúpili ďalšie vlády.

Takže podľa vás ste všetky súťaže vyhrali férovo?

Myslím, že na tú dobu áno. Určite minimálne tak isto férovo, ako ich neskôr vyhrávali a vyhrávajú iné agentúry.

Nie je však alibizmom hovoriť, že sa ryžovalo pred vami aj po vás?

Nie, veď ja sa nevyviňujem. Ale hovorím, že som si musel všetko vysúťažiť. Objem prostriedkov, za ktoré robil reklamu Donar, bol dávno prekročený inými.

Ročné obraty ste mali 1,3 miliardy korún.

No dobre, ale to boli iba posledné dva roky. A táto suma bola prekonaná inými agentúrami politických strán. Istropolitana, Roko, Soria and Grey...

Máte istotu, že trhli viac?

Určite áno, nikdy som to nepočítal.

Aký ste mali čistý zisk pri obrate 1,3 miliardy?

Hrubý zisk bol okolo sedem až osem percent. Jediný Jano Kasper mal 16,74, vždy sme sa všetci smiali, ako k takej agentúrnej provízii došiel.

Zbohatol som čestne

Podplácali ste niekedy, aby ste dostali zákazku?

Ja mám šťastie, že to vtedy bolo na báze kamarátstva a toho, že som poznal tých ľudí. Okrem toho - na založenie agentúry som si požičal veľa peňazí. Na založenie Donaru konkrétne 3,7 milióna. To boli vtedy obrovské peniaze.

Nemali ste už vtedy sľúbené štátne zákazky?

Nie, to sa nedalo sľúbiť, lebo tie zákazky sme dostali až po roku.

Čiže netrpíte nijakým pocitom viny, že ste sa stali boháčom nečestne?

Určite nie, všetko som si odpracoval. V živote som nič nesprivatizoval... všetko bolo treba odrobiť. To sa nedalo tak, že vyfakturujem kampaň a nespravím ju, nebudú bilboardy a podobne. Darmo ste poznali niekoho z manažmentu, celé to aj tak zúčtovávali normálni úradníci. Tam ste nemohli dôjsť a povedať - napíšte, že ste videli tristo bilboardov, keď ich bolo len tridsať. To sa nedalo oklamať.

Viacerí ľudia z HZDS mi potvrdili, že za pridelenie zákazky museli firmy strane odvádzať percentá. Koľko ste odvádzali vy?

13.JPGJa som nemusel. Nikto s ničím takým za mnou neprišiel. Asi vedel, že by nepochodil. Necítil som, že by som im bol niečo dlžný a okrem toho - ja som nebúchal päsťou do stola, že tú zákazku musí dostať Donar. Pochybujem, že by Mečiar telefonoval, aby som to dostal práve ja. S ním som sa videl iba párkrát, nebol som s ním v kontakte.

Kto z HZDS vám tie kšefty dohadzoval?

Nikto mi nič nedohadzoval, ja som väčšinu tých ľudí osobne poznal a obšliapal som si ich. Keď s niekým robíte kampane, trávite s nimi pri natáčaní pesničky v štúdiu jednu noc, druhú, tretiu, oni sú nadšení... Potom sa dostanú do funkcií a potrebujú spraviť nejakú reklamu, nikoho v tej branži nepoznajú, tak čo? Oslovili mňa. Mal som koncepciu, vytlačenú, namaľovanú, zviazanú, dobre to vyzeralo, obrovský a výborný tím výtvarníkov, kreatívcov... Okrem toho sme v tom čase dostali kopu medzinárodných cien, ktoré už vtedajší premiér Mečiar naozaj na telefonát vybaviť nemohol, že dajte to Donaru.

Štát viackrát prostredníctvom vás organizoval cez silvestrovskú noc na námestiach povinné oslavy vzniku SR. To nebol nezmysel?

To bola zákazka ministerstva. Tak sa robia oslavy aj dnes.

Štátne sa nerobia. Nebolo to rozhadzovanie peňazí daňovníkov? Akú to malo logiku? Nemyslím z pohľadu biznisu pre organizátora, ale rozumu.

Tých tridsať miliónov, čo to stálo pre celé Slovensko, bolo ako smietka v oku. Chvíľu v ňom môže zavadzať, ale potom sa vyplaví, to je nič. Vždy sa na to musíme pozrieť z pohľadu celého štátneho rozpočtu a tridsať miliónov je iba promile.

Akú to malo logiku?

Pozrite - my sme to začali a dodnes sa také oslavy na námestiach robia.

Neorganizuje ich však štát a robia ich len tí, ktorí chcú. Štát to nestojí ani korunu.

Stojí. A kto to akože platí?

Buď sa oslavy neorganizujú, alebo to platia mestá a obce zo svojho rozpočtu.

14.JPGNo dobre, tak to robí samospráva, ale to sú tiež peniaze nás všetkých. A ja ako Bratislavčan som sa toho v živote nezúčastnil. Teraz mám byť urazený, prečo radšej za tú sumu neopravia cesty? Ja myslím, že ľudia sa potrebujú zabávať, nie každý má na to, aby si mohol spraviť privátnu party. Ja mám tieto hepeningy rád. Dôležitá bola dramaturgia podujatí, tá bola nadstranícka. Politici tam nikdy nevystupovali, hrali tam všetky kapely, aj tie, ktoré HZDS nemali radi. Pokojne prijali pozvanie, vzali si honoráre a nebrblali do mikrofónu, že „preč s Vladimírom Mečiarom". Aj keď sa dnes mnohí tvária inak. Poznám mnohých ľudí, o ktorých viem, ako sa chovali za totality a dnes sú to extrémni disidenti a tvária sa, že nič.

Kto konkrétne?

Nebudem ich menovať, oni vedia. Najradšej mám vetu: „Veď každý z nás musel z niečoho žiť". Ja sa nebojím povedať, že som bol na Ústrednom výbore ZČSSP. A čo má byť?! Netvárim sa ako hrdina, že som nebol v strane a podobne. Keby ma zobrali, tak v nej som.

Neobraciate tieto veci na srandu a satiru ako z núdze cnosť, lebo je to dobrý spôsob ako sa obhájiť?

Nie, ale satira a sranda sú mi blízke.

Nie je to len póza?

Nie.

Michal Kováč pre mňa nebol autoritou

Prečo sa vás neskôr HZDS zbavilo?

To je len mýtus. Veď som im robil dvoje voľby a čo už som mal pre nich robiť po roku 1998, keď vyhrali a nezostavili vládu? HZDS už agentúru nepotrebovalo.

Mečiar vás začal kritizovať.

Lebo som založil Smer, čo pociťoval ako konkurenciu. Nepáčili sa mu mnohé súvislosti, ktoré okolo Smeru vznikli.

Kto konkrétne vymyslel inštalovať tie hodiny, odpočítavajúce dni do konca funkčného obdobia Michala Kováča?

To bola jedna z mojich recesií.

Prečo?

Pán Kováč pre mňa nikdy nebol autorita, poznal som stovky múdrejších, charizmatickejších, akčnejších a čestnejších.

Ale tiež menej charizmatickejších a...

Jasné, však ale za tých som nedrukoval. Bol to fór, ktorý sa mi páčil.

Bol férový?

Určite áno. Nikto sa nezbláznil, keď sa v Anglicku blížil Thatcherovej koniec, došli jej oponenti a roztiahli plagát, koľko dní jej ešte ostáva. Tam som sa inšpiroval. Nikto sa nezrútil, ani neskočil z okna. Politik je terč, do ktorého sa strieľa. Len by tá streľba nemala byť od chrbta.

Nevyberali ste si tie terče dosť selektívne? Boli tu aj onakvejšie.

Ja som do nikoho nestrieľal, toto bola jediná recesia.

Keby tam sedel Mečiar, spravili by ste to?

Keby to mal kto zaplatiť, tak áno.

Koľko to stálo?

Do troch miliónov korún. Hodiny boli dovezené z Talianska.

Na vine bol manažment IRB

Od štátu ste vysúdili vyše sto miliónov korún za nedodržanie zmluvy na reklamu medzi vašou firmou VOSS Slovakia a vtedajšou IRB (dnes OTP banka, pozn. autora). Údajne ste s bankou podpísali v jeden deň dve zmluvy - jednu s pokutou za jej nedodržanie, jednu bez. Súd vychádzal iba z tej, kde bola tá pokuta.

3.JPG Fú, to už neviem... My sme však nevysúdili sankčnú pokutu. Mali sme zmluvu. V reklame je aj dnes bežné, že zmluva nie je uzavretá len na jednu kampaň, ale trebárs na tri roky. Potom však do IRB vtrhol Rezeš a doniesol si svoju agentúru Roko. A povedal, že nás treba zrušiť, zlikvidovať a vyhodiť. Napriek tomu, že bol stokrát upozornený, že to nemôže a my sme sa chceli dohodnúť. Lebo ja takým veciam rozumiem, odvšadiaľ som odišiel. Žiadali sme, že nakontrahované veci musia dobehnúť, aby sme to vedeli vyplatiť a potom odídeme a nastúpi Roko s Michalom Gučíkom a Petrom Kubom. Šaňo však nie, že musíme ísť preč do týždňa a podobne. Vznikla nám obrovská škoda, asi 60 miliónov, ktoré sme ostali dlžní subdodávateľom. A samozrejme tam bola aj nejaká sankcia.

Pre banku to bola mimoriadne nevýhodná zmluva.

Nebola. V ničom. Keby vtedy dodržali trojročný kontrakt, nebol by problém. V tom nebolo nič nevýhodné. Mali sme exkluzivitu a keď si chceli dať niečo spraviť u inej firmy, čím ju porušili, bolo bežné, že výška tej zákazky bola zároveň zmluvnou pokutou. Keby s nami zrušili zmluvu a zákazky nezadali nikde inde, žiadna zmluvná pokuta neexistuje.

Nebolo choré, že za Rezešove maniere vám mali platiť všetci daňoví poplatníci?

A štvalo niekoho, že ja som musel zaplatiť 60 miliónovú škodu? Na to sa nikto nepozeral. To nie je sranda, keď máte rozpracované veci. Prečo by to malo štvať mňa? Ja som chybu neurobil. Zaujímavé je, že Miša Gučíka a Petra Kubu to neštve. Však to bolo kvôli nim, oni sa tam napchali, nie kvôli mne. Ich tam dosadil Rezeš a dobre vedeli, že vznikne problém. V IRB je niekoľko listov z našej agentúry s pokusmi o zmier, aby sa vyrovnali škody, ktoré sme vykázali dodávateľskými faktúrami. Nikto sa nechcel nikdy dohodnúť.

Vinníkom bol teda Rezeš?

On tam nebol, tam bol jeho človek - Varholík, ktorý porušil zmluvu a jeho manažment. Vinníkom predsa nemôže byť ten, kto vyhrá Najvyšší súd. Treba sa na to pozerať inak. Tá zmluva bola úplne v poriadku.

Hovorí sa, že kto má veľa, chce ešte viac. Kto je milionárom, chce byť miliardárom a tak ďalej. Platí to?

Určite to je pravda, ale nie je to môj prípad.

Čiže už máte dosť?

Nemám, každý deň musím pracovať. To sú mýty, že som za vodou a nemusím už nič robiť. Tak bohatých ľudí ako som ja, je na Slovensku určite aspoň stotisíc.

Ste milionárom v desiatkach či stovkách miliónov?

Ráta sa to na desiatky.

Smer je dnes na môj vkus príliš vľavo

Kdesi ste sa vyjadrili, že najväčšiu zásluhu na tom, že po voľbách 2002 prešlo do parlamentu 25 poslancov Smeru, máte vy, lebo ste Smer vymysleli.

Určite áno.

Načo ste ho vymysleli?

Zaoberal som sa politickým marketingom. Videl som, že SDĽ je úplne paralyzovaná, že v každej slušnej krajine musí byť aj stredová strana. Veď preto to aj mala byť tretia cesta.

Smer teda nevymyslel Fico?

On bol súčasťou. Boli sme štyria - on, ja, Fero Határ a Monika Beňová. Ja som prvý oslovil Határa, Ficovho kolegu, či by sme do toho nešli. Ťažko povedať, kto bol prvý, to je ako sliepka a vajce.

Prečo Fico naskočil na tretiu cestu, keď bol odjakživa ľavičiarom?

Neviem. Tak to vzniklo. Možno z pragmatizmu.

Ako ste ho vtedy vnímali?

Ako ambiciózneho, mladého a úspešného politika.

Naplnil vaše očakávania?

V prvých rokoch určite áno. Dnes je to podľa môjho vkusu príliš vľavo.

Nezišlo sa z tretej cesty preto, lebo ste nikto nevedeli povedať, čo to je?

7.JPG Bola predsa zadefinovaná, aj Tonym Blairom. Tretia cesta je normálna pragmatická a veľmi zrozumiteľne robená politika, ktorá berie na zreteľ všetky vrstvy obyvateľstva. Pre mňa neexistuje v riešení problémov pravicové alebo ľavicové riešenie. Len dobré a zlé. Neviem si predstaviť, že operujem pacienta pravicovo alebo ľavicovo. Buď ho operujem dobre alebo zle.

Ak rozhodujem, či beriem ľuďom cez dane minimálne a ponechávam im väčšiu slobodu rozhodovania o ich peniazoch, alebo beriem viac tam snáď ľavicu od pravice rozoznávate.

To je mýtus. Tam musí byť pragmatické rozhodnutie. Buď je to dobré pre štát aj pre jeho obyvateľov, alebo zlé pre štát a zároveň zlé pre obyvateľov.

Čo je dobré pre obyvateľa na tom, ak budem platiť odvody miesto desať percent trebárs tridsať?

Z pohľadu obyvateľa to dobré určite nie je, ale treba si tiež pozrieť potreby štátu a akým spôsobom sa tie vybraté peniaze obyvateľom účelne a veľmi zmysluplne vrátia.

Ak hovoríte, že ste za rozumné riešenia, výsledkom by malo byť znižovanie výdavkov štátu a nie zvyšovanie odvodového zaťaženia.

Určite áno, ale to sme už pri detailoch. Samozrejme, že je to vždy lepšie takto, ale treba tam nájsť vyvážený pomer. Solidarita v štáte musí byť. Nie som za americký model v spoločnosti, žijeme v Európe, ale aj miera solidarity musí mať určité hranice. Nemôže sa určitá vrstva obyvateľstva pasívne pozerať na to, aby sa o nich štát staral. To nejde.

To práve robí Fico.

To už nebudem hodnotiť.

Prečo vás aj vašu manželku Fico odstavil na vedľajšiu koľaj?

To je otázka na neho.

Snáď máte nejaké vysvetlenie.

Nemám a ani som ho nikdy nehľadal.

V Smere vás obviňovali, že ste si nechali peniaze od podnikateľa Babiša, určené na kampaň.

Babiš jasne povedal, že to nie je pravda.

Prečo to potom v strane tvrdili?

Niekto im to povedal. Mnohí ľudia v Smere sú takí akí sú.

Akí?

Jednoduchší.

Monika Beňová mi povedala, že Fica ľudia z jeho okolia presvedčili, že mu škodíte z pohľadu verejnej mienky. Ktorí to boli?

Neviem. Ale viem si predstaviť, že ich bolo minimálne dvesto.

Zvláštne - v Smere tvrdili, že ste si ponechali nejaké peniaze, že ste tlačili vašich ľudí na kandidátku, vy to všetko popierate a ani neviete, ktorí ľudia to robia?

Ako som mohol tlačiť ľudí na kandidátku, keď strana je budovaná zdola? Keď si porovnáme tie dve kandidátky, ktoré boli, mnohí vyradení, ktorí boli na tej akože mojej, sú vo funkciách, jeden z nich je aj ministrom. Tak to potom nesedí.

Mám čisté svedomie

Kdesi ste sa vyjadrili, že ste sociálne cítiaci človek.

Určite áno.

Ako sa to prejavuje v praxi?

Nerád o tom hovorím.

Mňa to zaujíma.

Myslím, že určité veci nepatria do médií. Spolu s Monikou, ktorá je v tomto ešte citlivejšia ako ja, mesačne okolo dvadsaťpäť až tridsaťtisíc dávame na takéto účely.

Čiže na charitu?

6.JPGÁno, sú to desiatky listov, ktoré dostávame, kde niekto potrebuje pomoc. Tam, kde nám nestačia sily, požiadame našich solventnejších priateľov. A keď sa aj vrátim k ére Donaru, nikto nepovedal, že sme natočili protidrogový film s Marošom Kramárom a Dušanom Rapošom Suzanne, že sme urobili protidrogový balet, že som každý rok za desiatky miliónov organizoval streetbalový protidrogový turnaj.

Nekupujete si tak svedomie?

Absolútne nie. Ja ho mám čisté. A tí, čo ma poznajú, to môžu potvrdiť.

V podnikaní ste nikdy nerobili neférové ťahy a podpásovky?

Nie.

Mnohí podnikatelia tvrdia, že bez toho sa to nedá.

Dá. Ja nemať dobrých ekonómov a spoločníkov, kopu vecí robím bez zmlúv. Mám pocit, že keď sa s niekým dohodnem a podám si ruku, tak to ide.

Zbohatnúť poctivo je náročné

Dá sa na Slovensku poctivo zbohatnúť?

Čo je to poctivo?

Bez podrazov.

Určite sa dá dobre zarobiť na dobrých nápadoch. Nápady a kreativita sú to najzákladnejšie.

Bez úplatkov, kamarátov?

No... je to veľmi náročné. Ale nekládol by som tú otázku tak, že či sa to dá na Slovensku. Nie sme v Európe nejakou extrémnou výnimkou. Celé podnikanie na celom svete je spojené s kamarátstvom, s určitými informáciami, o ktorých vie niekto skôr ako ostatní, s výmenou tovaru, honorovaním rôznych informácií a služieb, poradenstva... Neviem, či je to zlé.

Čiže keď sa opýtam, či ste zbohatli čestne, ako odpoviete?

Prvý milión som zarobil ešte ako zamestnanec firmy Davay. Keďže som robil, natáčal a mal som slušné honoráre... tak čo. V roku 1992 som mal prvý milión. Nič som neukradol. Bolo by pritiahnuté za vlasy, keby som povedal, že všetko bolo úplne poctivo, ale museli by sme si zadefinovať, čo to presne znamená a čo znamená zbohatnúť. Je poctivé dopátrať sa nejakej informácie skôr a na jej využití prísť k vyššiemu zisku?

Ak tú informáciu získate neférovo, poctivé to nebude.

Čo je to neférovo? Keď mi ju povie kamarát, je to neférové?

Ak vám to prezradí, pričom to urobiť nesmie, tak áno.

Potom tvrdím, že nikde na svete vo veľkom biznise sa nedajú peniaze točiť poctivo.

Platí, že ak má niekto milióny, už sa rozmnožujú ľahko?

Nie. Je veľa ľudí, ktorí ich mali a už ich nemajú. A niektorí sú šťastní, niektorí nie.

Kto bol doteraz najlepším slovenským premiérom?

Na toho Slovensko ešte len čaká.

Pýtam sa na tých, ktorí ním už boli.

Myslím, že mi neprináleží hodnotiť ľudí, to sa nepatrí. V prvom rade Slovenskou stále nie je štandardnou krajinou, čo sa politického systému týka, stále to nie je politicky vyvážené, ale založené na osobnostiach. Ostatné je len „akože".

Opýtam sa inak - je Fico dobrým premiérom?

Pána Fica nebudem hodnotiť.

Bol Dzurinda dobrým premiérom?

Nemyslím si to. Urobil veľa chýb, ale na druhej strane jeho reformy obrovsky posunuli Slovensko dopredu.

Pozn.: Rozhovor bol autorizovaný, Fedor Flašík mierne upravil niektoré slová bez zmeny pôvodného zmyslu odpovedí.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  2. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  3. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  4. Znalec slovenského brandy
  5. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  6. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  7. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  8. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  9. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  10. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  1. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou?
  2. Samočistiace vypínače chránia pred infekciami
  3. Hobbymarket OBI predstavil nový koncept predajne v Michalovciach
  4. Aktuálne radarové a slovenské hlásenia v autokamere?
  5. Tesco announces net-zero target of 2035 for its operations
  6. Lekárska prehliadka pre cudzincov je v Nitre, aj bez objednania
  7. Rozšírená realita a ovládanie na diaľku
  8. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  9. Trnavské mýto: Od centrálneho trhoviska ku kongresovej sále
  10. „Prezlečte“ svoj domov! V móde je šetrenie peňazí aj prírody
  1. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 7 038
  2. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 6 165
  3. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 4 654
  4. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 4 521
  5. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 4 327
  6. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem 3 923
  7. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 493
  8. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 491
  9. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy? 3 349
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty 2 620
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Kandidát SPD na kancelára Olaf Scholz.

Voľby v Nemecku sa skončili. SPD tvrdí, že získala mandát na vládnutie.


a 5 ďalší 14 h
Podávanie vakcín vo veľkokapacitnom očkovacom centre v Humennom.

Kedy sa už zbavíme celého tohto zlého sna?


Martin Pavelka 23. sep
Skryť Zatvoriť reklamu