Bratislavský rodák (25. júla 1922) prežil svoje detstvo v liptovskej dedine Partizánska Ľupča. Po absolvovaní nemeckého a slovenského gymnázia v Kežmarku študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa zapojil do protifašistického hnutia mládeže.
Počas SNP bol generálnym tajomníkom Spolku bojujúcich vysokoškolákov v Banskej Bystrici, kde pôsobil ako partizánsky osvetár a publicista, neskôr ako člen IV. československej partizánskej brigády v Nízkych Tatrách. Po prechode frontu písal pre denník Pravda v Košiciach.
Neskôr sa stal osobným tajomníkom štátneho tajomníka Vladimíra Clementisa na ministerstve zahraničných vecí v Prahe. Sedem rokov pracoval na Veľvyslanectve ČSR v Moskve. Taktiež pôsobil ako vedúci kultúrnej rubriky Pravdy, potom ako tajomník Zväzu slovenských spisovateľov, šéfredaktor časopisu Obzor socializmu a napokon ako ústredný dramaturg Slovenského filmu. Od roku 1977 vystupoval ako slobodný umelec. V rokoch 1954 až 1964 bol poslancom Slovenskej národnej rady za Liptov, Oravu a Kysuce.
Krno debutoval ako básnik v roku 1944 zbierkou surrealistických básní Šialené predstavenie. Neskôr sa preorientoval na prózu. Venoval sa najmä obdobiu druhej svetovej vojny. Napísal dve románové trilógie, romány a novely. Viaceré knižky venoval deťom, mládeži a problematike ochrany prírody.
V roku 2002 mu vyšla posledná kniha spomienok a esejí o Gruzínsku "Ak je na zemi raj". Jeho väčšie literárne práce preložili do jedenástich jazykov. Sám prekladal poéziu a prózu najmä ruských, nemeckých, gruzínskych a arménskych autorov.
Taktiež bol autorom viacerých rozhlasových hier a scenárov k celovečerným i televíznym filmom. Takmer do posledných dní svojho života sa aktívne zúčastňoval na podujatiach organizovaných Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov, Klubu bratislavských antifašistov, Klubu Nového slova a publikoval v tlači.
TASR poskytli informácie rodinní príslušníci Miloša Krna.
