Mnohí nám dávajú za príklad írskeho tigra, ktorý stavil na rozvoj moderných technológií a investoval do rozvoja vzdelávania a vedy.

Chceš byť vedec?

Ak sa spýtate Jožka, čím by chcel byť, až vyrastie, pravdepodobne vám neodpovie, že by chcel byť vedcom. I keď povolanie „vedec“ patrí podľa prieskumov medzi vážené, určite o vedeckej kariére nesníva toľko mladých ambicióznych ľudí ako povedzme o kariére právnika alebo top-manažéra. Spoločenské ale najmä finančné ocenenie týchto profesií sa totiž nedá porovnať.

Možno aj preto je slovenská vedecká úroveň v porovnaní so svetom nízka. Poukazujú na to výsledky hodnotení Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA).

Naša Currie, náš Einstein

Napriek tomu však ARRA upozorňuje, že naša veda disponuje medzinárodne uznávanými osobnosťami a to najmä v dvoch vedných odboroch: v oblasti fyziky a chémie.

ARRA minulý týždeň prezentovala prvé výsledky projektu „Vedecká špička“, ktorého cieľom je vybrať v jednotlivých výskumných oblastiach vedecké osobnosti a pracoviská s nadpriemernými výsledkami v slovenskom meradle a zverejniť ich. Takto chce k vede pritiahnuť pozornosť verejnosti (a najmä mladej generácie) a ukázať, že aj na Slovensku sú pracoviská, kde možno stretnúť vedecké osobnosti medzinárodného formátu a že sa na týchto miestach dá vzdelávať a spolupodieľať na ich vysokej úrovni.

Riešitelia projektu – profesori Miroslav Urban a Vladimír Kellö – identifikovali teda prostredníctvom kontrolovateľných medzinárodne uznávaných indikátorov slovenskú vedeckú špičku zatiaľ vo fyzike a chémii. Postupne sa bude ARRA zaoberať aj ďalšími vednými odbormi.

Chýba im podpora

„Štátne orgány ale aj súkromný sektor by mali existujúce špičky našej vedy podporiť. Inak bude veda na Slovensku upadať aj v týchto oblastiach,“ upozorňuje ARRA. „Vedci si zaslúžia vyššiu morálnu, spoločenskú a najmä finančnú podporu, aby mohli rozvíjať svoj potenciál v prospech spoločnosti.“