Filantropka, sivá eminencia Bieleho domu, ochranárka životného prostredia. Zomrela v stredu vo veku 94 rokov. Jej zdravie bolo posledné roky chatrné a od roku 2002 po mozgovej porážke ostala slepá a takmer nemá. Niečo, čo sa obzvlášť ťažko znášalo dáme, ktorá roky ovplyvňovala americkú spoločnosť. Prirovnávali ju k legendárnej prvej dáme Eleanor Rooseveltovej.
"Rozum a peniaze tejto rodiny," hovorieval o nej jej manžel, prezident Lyndon Baines Johnson, ktorý sa prvýkrát dostal do Bieleho domu po atentáte na prezidenta Johna F. Kennedyho v roku 1963. Dokázala spájať, zjemňovať rany a získavať na svoju stranu aj politických oponentov. "Lyndon by to nikdy nedokázal bez pomoci svojej manželky," napísal New York Times, keď sa Johnson stal viceprezidentským kandidátom. Už v roku 1937 podporovala manželove politické ambície, vtedy prispela na jeho kampaň 237-tisícmi dolármi. Keď v Dallase zomieral v aute prezident Kennedy, Lady Bird bola v nasledujúcom aute s vtedajším viceprezidentom Johnsonom. O niekoľko hodín s ním bola, keď skladal prísahu na palube lietadla Air Force One ako 36. prezident.
Počas 34 rokov vo Washingtone nebola iba ženou v domácnosti. Bola aktivistkou a poradkyňou svojho muža. Bojovala za to, aby billboardy a smetiská pri cestách radšej nahradili stromy a kvetiny. Podarilo sa jej získať státisíce dolárov na skrášlenie Washingtonu. Bola aj podnikateľkou v mediálnej brandži, vlastnila malé rádio a televíziu v Austine, káblové spoločnosti. Napriek štyrom spontánnym potratom nikdy neupadla do sebaľútosti. S manželom mala dve dcéry a obe mali svadbu, keď ich otec bol prezidentom. (bo)
