Študoval pod vedením L. Lavrovského na Ruskej akadémii divadelného umenia (GITIS). V druhej polovici 20. storočia patril medzi našich najvýznamnejších choreografov.

Zomrel v Bratislave vo veku nedožitých 75 rokov.Karol Tóth sa zaslúžil o vzostup pôvodnej slovenskej tanečnej tvorby. V rokoch 1951 až 1956 bol členom Baletu SND, do roku 1955 aj členom Vojenského umeleckého súboru. Stoličku šéfa Baletu SND obsadil v rokoch 1967 až 1972 a potom v 1980 až 1989. Ako pedagóg a choreograf pôsobil aj v Záhrebe, Ľubľane a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Jeho choreografickú tvorbu charakterizuje široké žánrové rozpätie a divadelný tvar inscenácie. Podpísal sa pod pôvodné slovenské balety ako Slávnosti slnovratu (1965), Ikaros (1965), Kontemplácie (1978), Čarodejná noc (1980), Poéme macabre (1978, 1980), Zaklínadlá (1980), Matka a vojak (1985). Realizoval tanečné časti opier Manon, Predaná nevesta, Juro Jánošík, Svätopluk, Carmen a ďalšie, televízny balet Peer Gynt (1985).

Bola to fantastická spolupráca

Sólista Baletu SND Jozef Dolinský starší s Karolom Tóthom spolupracoval pri viacerých predstaveniach. "Tancoval som v jeho baletoch Rómeo a Júlia, Svätenie jari, Labutie jazero. Bol to veľmi vzdelaný človek. Často pracoval v zahraničí, najmä vo francúzskom Lyone, neskôr v holandskom Haagu. Dokonca založil baletnú školu na Islande," spomína Jozef Dolinský. Spolupráca s ním bola podľa neho fantastická. "Bol aj mojím pedagógom na VŠMU. Prednášal choreografiu. Vyžaroval z neho rešpekt. Bol síce kamarátsky, ale hneď ako vstúpil do sály, zavládlo ticho."

Vedúca Katedry tanečnej tvorby Dagmar Hubová bola tiež jeho žiačkou. O Karolovi Tóthovi zhodne ako Dolinský povedala, že ako pedagóga ho charakterizoval rešpekt, prísnosť a neuveriteľná rozhľadenosť. "Jeho mimoriadne vzdelanie nás automaticky viedlo k disciplíne. Nikdy sme si nedovolili prísť na Karolove hodiny nepripravení alebo niečo nevedieť," hovorí Hubová.

Karol Tóth vychoval plejádu skvelých choreografov, jeho žiakmi boli Sabovčík, Dolinský či riaditeľka banskobystrického Štúdia tanca Zuzana Hájková. "Bol náročný, od študentov veľmi veľa vyžadoval, ale ich aj veľmi veľa naučil. Ako kolega mi v mnohom pomohol. Sám bol istý čas vedúcim katedry. Ešte nedávno som ho nahovárala, aby k nám opäť prišiel učiť," priznáva Dagmar Hubová.

V Bratislave okrem choreografie učil aj hereckú tvorbu. V zahraničí pripravoval workshopy a vyučoval aj tanečnú techniku. Jozef Dolinský mladší vďačí Karolovi Tóthovi za svoj tanečný debut v balete Paquitta. "Práca s ním bola pre mňa stretnutím s profesionálom. Neskôr som navštívil seminár pod jeho vedením v rakúskom Wolfseggu. Svoje profesionálne nároky formuloval inak. Uňho bola vždy komplexná práca techniky, hereckej práce a myslenia. Takého profesionála sme tu nemali a dlho mať nebudeme," presviedča Jozef Dolinský mladší.

Nástup Karola Tótha do jeho prvého úseku umeleckého šéfovania Baletu SND (1960 - 1972) potvrdzuje v prvom rade samostatné pôsobenie baletného telesa medzi súbormi Slovenského národného divadla. Ako choreograf sa predstavil ešte ako poslucháč GITIS-u baletom Fadetta na hudbu Léa Delibesa v roku 1958. Počas jeho vedenia sa na formovaní repertoáru podieľali aj Marilena Tóthová a Jozef Zajko.

Ikaros aj Don Quijote

Medzi významnejšie inscenácie Karola Tótha patria česko-slovenské premiéry pôvodných diel Ikaros Tibora Andrašovana, Deviata vlna Karla Odstrčila, ako i baletov Púť v búrke (pôvodný názov Cesta hromu) Abduľfaza K. Karajeva, Skýtska suita Sergeja S. Prokofieva a Don Quijote Ludwiga A. Minkusa.

Ďalej to boli balety uvedené v slovenských premiérach - pôvodný slovenský balet Rozkaz (originálny názov Hirošima) na hudbu skladateľa Viliama Bukového, Sluha dvoch pánov Jarmila Burghausera, Snehulienka a sedem trpaslíkov Zbyňka Vostřáka. A popri nich zo svetového repertoáru Svätenie jari Igora F. Stravinského, Čarodejná láska Manuela de Falla, Američan v Paríži Georgea Gershwina, Peter a vlk Sergeja S. Prokofieva a ďalšie.

Jeho prvou manželkou bola Marilena Halászová, druhýkrát sa oženil so Žofiou Červeňákovou.