Keď budeme musieť lištu hrubú asi 25 mm vyrezať, bude dobre, keď sa podarí, aby vlákna nevybiehali von. Dĺžka by mala byť od 130 do 160 cm tak, aby luk postavený na zem siahal po oči dieťaťa.

Luk je v strede hrubší, smerom k okrajom pomaly a trpezlivo oškrabujeme jemnou rašpľou, pilníkom, najlepšie však sklenou črepinou jemné vrstvy vlákna až na pätinu pôvodnej šírky. Hmotu dreva uberáme len zbočných strán, nezoslabujeme počet vlákien pri bočnom pohľade.

Asi 50 mm od koncov urobíme guľatým pilníkom zárezy na upevnenie tetivy. Predtým luk ohneme dočasnou tetivou z dvojitého drôtu jeho otáčaním okolo osi v strede zastrčenou kovovou tyčkou. Drôt napíname až pokým nevojde medzi neho a luk päsť so vztýčeným palcom. Napokon mierne obrúsime z pravého aj ľavého okraja luku smerom k obom koncom časť dreva, aby luk dostal definitívny tvar a potrebné zaoblenie profilu.

Až potom upevníme do drážok na koncoch luku tetivu z tenkého veľmi pevného materiálu, pevnej tenkej šnúry, špagátu alebo oceľového lanka či drôtu. Materiál by nemal meniť svoju dĺžku pri používaní. Pomocný drôt odstránime. Do stredu luku môžeme na lepšie držanie navinúť hrubší špagát a jeho konce zasunúť pod vinutie.

Ako šípy pre menšie deti poslúžia rákosové prúty s tupým zaobleným koncom z mäkkého dreva. Väčšie zodpovednejšie deti môžu využiť aj bambusové tyčky s hrotom z tvrdého dreva. Kovové hroty sú najtrvalejšie, hra s nimi musí mať presne dodržané pravidlá so streľbou z palebnej línie, ostatnými účastníkmi za touto líniou a zákazom otáčania sa strelca od terča do strán.

Opačný koniec šípu možno naštiepiť na štyri časti a nasunúť do tela šípu vodiace pierka, trebárs aj z pevného plastu. Koniec šípu za pierkami by mal mať zárez na uchytenie tetivy. Terč z tenšej širšej guľatiny môže byť pomaľovaný a zavesený na strom, stĺp alebo šikmo položený asi 130 cm nad zem na kolíkoch, najlepšie v 15-stupňovom uhle.

(st)