Pri príprave jedál sa používa, podobne ako vňať petržlenu koreňového či petržlenu kučeravého, na ochutenie polievok, šalátov a iných pokrmov, a to v čerstvom, usušenom alebo mrazenom stave. Najvhodnejšie je čerstvú vňať pridávať do jedál tesne pred konzumáciou.
Vňať je aromatická a obsahuje 80 až 300 miligramov vitamínu C v 100 gramoch čerstvej hmoty, čo je mimoriadne vysoké zastúpenie tohto ingredientu. Listy sú bohaté predovšetkým na draslík, vápnik a fosfor. Na dlhšie uchovanie môžeme vňať mraziť. Priemernú ročnú spotrebu tohto petržlenu na Slovensku odhadujeme na 0,2 až 0,3 kilogramu na obyvateľa.
Petržlen vňaťový patrí medzi dvojročné kultúry. Kvitne v druhom roku pestovania a plody prináša v okolíkoch vo forme dvojnažiek, ktoré po úprave semena tvoria osivo. Od petržlenu koreňového sa líši tým, že má menej dužinatý a rozvetvený koreň, ktorý nie je veľmi vhodný na kuchynskú úpravu. Certifikované alebo štandardné osivo musí mať najmenej 96-percentnú čistotu a aspoň 60-percentnú klíčivosť.
Osivo vysievame v záhrade skoro na jar, tiež v júli až v auguste alebo na jeseň do záhonov, kde sú riadky vzdialené 0,15 metra a tam, kde je možnosť zavlažovania. Významnou vlastnosťou tejto kultúry je určitá mrazuvzdornosť a uchovanie zeleného sfarbenia listov aj pod snehom, môžeme ju preto zberať počas celej zimy. V zimnom období sa plodina dá rýchliť v kvetináči v skleníku alebo vo fóliovníku alebo za oknom obydlia. Do kvetináča môžeme zároveň vysadiť aj menší zeler buľvový a cibuľu.
Porast treba udržiavať bez burín. Vo všeobecnosti sa bránime širšiemu použitiu chemických prípravkov. Pri intenzívnom pestovaní nám pomáha vybraný herbicíd proti burinám, ale porast musíme aspoň dvakrát plečkovať a minimálne raz okopať na cielené prevzdušnenie povrchu pôdy a prístup vzduchu ku koreňom. Proti škodcom požívame insekticídy a proti hubovitým chorobám fungicídy. Intenzívne sfarbené a aromatické listy zberáme podľa potreby počas celej vegetácie takmer bez prerušenia.
Autor: Tibor Tóth
