No aby sme ženám niečo neupierali, dnes je to už aj ich tanec. Tiež si všetko vybavia v rukavičkách.Kto videl film Million Dollar Baby, vie, že na konci jedno oko nezostane suché. Je to film o tom, či sa držať pri zemi, alebo ísť za svojím snom aj za cenu straty toho najcennejšieho, čo človek má. Hlavná hrdinka, boxerka, si zvolí to druhé.

Dvadsaťtriročná Petra Jachmanová z Komárna sa venuje boxu od pätnástich rokov a tiež má svoj sen. Chcela by raz vyhrať majstrovstvá sveta. Alebo Európy. Zatiaľ jej patrí iné prvenstvo - na Slovensku je v ženskom boxe priekopníčkou. Pri otázke, čo ju vlastne k boxu pritiahlo, sa najprv dlho zamyslí a potom sa obráti na otca: "Ty povedz." No po chvíli má jasnú odpoveď: "Už viem. Kolektívne športy nemám rada. A v tomto športe viem ukázať, čo je vo mne. Vo futbale alebo vo volejbale by som to nevedela, ale tu hej."

Nikdy som ju nenútil

Petra boxuje už deviaty rok. Na pohľad drobná, jemná mladá žena - žiadne brutálne svaly sa jej pod svetrom nerysujú. "Nechcú mi rásť," zasmeje sa. Kto by čakal mohutnú, drsnú mužatku, bol by prekvapený. Normálne vyšportované dievča, trochu nesmelé, málovravné. Keď má niečo povedať, často sa najprv len milo usmeje a pozrie na otca. Sám sa pred rokmi venoval pretekársky boxu, dnes robí rozhodcu, trénera dorastencom a samozrejme - dcére. Petra sa aj vďaka otcovi motá okolo boxu už od svojich dvoch rokov. "Kým jej mama pracovala, brával som ju so sebou na tréningy.

Aj to zrejme rozhodlo o tom, že si tento šport obľúbila," vraví Peter Jachman. Koľko žien sa na Slovensku venuje boxu? Takto vážne ako Petra možno žiadna. "Vedela som asi o piatich, ale teraz neviem o nikom," vraví Petra. "Trénujem s mužmi, ale zápasím so ženami. Chodím na zápasy do zahraničia. Teraz som si dala pauzu, lebo mám aj prácu v Maďarsku, vyrábame telefóny." Petra je inak vyučená účtovníčka a v lete predáva zmrzlinu. Brigáduje, aby si od boxu trošku oddýchla. Inak zvykla trénovať každý deň. "Keď začala s boxom, pýtali sa ma, či mám z toho radosť," vraví otec. "Nemal som radosť, ani žiadny iný pocit. Hovorili mi, ty ju určite nútiš. Ale nebolo to tak. No nikdy som jej to nezakazoval. Keď sa človek pohybuje v prostredí boxu, časom tomu podľahne." Na otázku, či má Petra na box talent, odpovie Peter Jachman: "Má." A dodá, že sám nebol veľmi dobrý boxer, skôr taký priemerný. "V tomto športe neexistuje, že zdedíte nejaké gény. Musíte trénovať a musí vám to rýchlo myslieť. Inak dostanete úder, ak včas neuhnete." Peter Jachman tvrdí, že kto má box rád a vie ho robiť, pre toho je to pekný šport.

Nielen sila, ale aj hravosť

Keď príde dcéra za otcom do jeho oddielu dorastencov v Zlatenej na Ostrove, chlapci si šepkajú: "To je tá, čo bola na majstrovstvách Európy." Otec je vtedy na dcéru pyšný. Petra už má meno, je reprezentantka. Je lepšia ako mnohí chlapci. Iba mame sa to "neľúbi". Bojí sa, že sa Petra zraní. Ona však tvrdí, že žiadne vážne zranenie zatiaľ nemala. Nijaký zlomený nos, vybité zuby, krv jej tiekla asi len raz. Filmy o boxe sleduje rada, ale podľa nej dosť preháňajú. A vôbec, ľudia vidia box ako tvrdý, hrubý šport, ale tí, čo si ho obľúbili, majú trošku iný pohľad. "V boxe dominuje aj sila, samozrejme, ale skôr tam ide o šikovnosť, hravosť - hravosť pohybu, rýchlosť, techniku," vraví pán Jachman. "Ide o to, aby vás súper vedel čo najmenej zasiahnuť. Aby som ja vedel blokovať údery a v tom momente vyraziť do protiútoku. Box je individuálny šport, každému to inak myslí a každý si urobí iné kombinácie. Musíte mať veľmi rýchle reflexy na to, aby ste vedeli využiť slabosť súpera." Petra dodá, že ženy boxujú oveľa technickejšie ako muži.

Pre laika je to možno nepochopiteľné, ale každý zápas je úplne iný, každý sa vyvíja inak. Pretože ľudia sú odlišní. Každý má svoju techniku, svoj systém útoku. V tom sa treba vedieť orientovať. Hlavné je, aby súper prijal môj spôsob boja. Nie ja jeho, lebo vtedy je v pluse on," vysvetľuje bývalý boxer.

Ženy to majú ťažšie

"Mám výhodu. Alebo nevýhodu? Neviem. Som malá. A mám vždy vyššie súperky, ktoré majú dlhšie ruky, takže musím viac pracovať na tom, aby som sa im dostala na telo," vraví Petra. Meria 160 centimetrov, začínala s hmotnosťou 54 kilogramov, teraz váži niekedy aj 58. "Ono je to tak, že keď mi zavolajú, povedia mi, akú hmotnosť potrebujú a ja si ju spravím. Buď musím pribrať, ale väčšinou skôr schudnúť." Ako? "Nejem," zasmeje sa. "Ale nie. Jem menej a viac trénujem." Ženy boxujú od osemnásť do tridsaťpäť rokov. Petrine súperky sú väčšinou staršie, vyššie a mohutnejšie. Na zápasy chodieva napríklad do Turecka, Holandska, Nemecka. Stala sa majsterkou Slovenska a dvakrát sa zúčastnila na majstrovstvách sveta a Európy. Tam niektoré súťažiace naozaj vyzerali tak, že musela rozmýšľať, či sú to ženy, alebo muži.

"Na majstrovstvách sveta skončila šestnásta. Jeden zápas vyhrala a druhý prehrala, s Francúzkou. Bolo tam 36 žien. Ja to považujem za úspech. Ako tréner, aj ako otec, hoci podľa našej boxerskej asociácie to úspech nebol," vraví Peter Jachman. No vzhľadom na to, akým prekážkam musí čeliť ženský box, je vôbec zázrak, že sa mu niekto venuje. Vyžaduje si to veľa nadšenia. Boxerský zväz nemá záujem do ženského boxu investovať, pretože sa mu vraj nevrátia peniaze. Aby Petra mohla ísť na majstrovstvá sveta, musel pán Jachman zháňať peniaze sám, od známych. Hoci náklady na osobu predstavovali len 34-tisíc korún, vyzbieral ich od drobných podnikateľov po päťsto korunách a po tisíckach. Raz cestovala Petra dokonca bez neho, prichýlila ju maďarská výprava, majú totiž dobré vzťahy.

Aj herečka Hilary Swank, ktorá pri nakrúcaní filmu Million Dollar Baby prenikla do prostredia boxu, sa stretla s tým, že tento šport čelí mnohým predsudkom a ženský box zvlášť. "Ženy boxerky sú pri zápase aj viac chránené. Majú chrániče na prsia, kolá sú kratšie, je menej kôl," vraví Peter Jachman. Petra tvrdí, že ženské rukavice sú väčšie, ale otec ju opraví, že už sa to zmenilo, sú také isté ako mužské. Na otázku, či údery päsťou bolia, Petra zavrtí hlavou. Boxerské rukavice sú predsa mäkké.

Čo je nebezpečné

O tom, či je box nebezpečnejší ako iné športy, by sa vraj dalo diskutovať. "Zoberme si gymnastiku, ktorá láme ruky, nohy. V boxe sa používajú aj chrániče hlavy. Úrazy sú všade, aj vo futbale alebo v hokeji," vraví Peter Jachman. "Keby som sa nad tým stále zamýšľala, tak by som nerobila tento šport," vraví Petra. Počas zápasu si vraj bolesť naozaj neuvedomuje, ale keď príde dole z ringu, vtedy ju bolí všetko.

Petra s boxom rozhodne nemieni prestať. Ešte pred rokom vravela, že bude boxovať, aj keď bude mať malé dieťa. "Alebo sa k tomu potom vrátim." Koľko detí by chcela mať? Jedno. A keby to bola dcéra a chcela by sa venovať boxu, určite by jej nebránila. Podľa nej je to pre ženy skvelý šport a úžasne odbúrava stres, Petra ho odporúča ženám aj rekreačne. Jej priateľ, futbalista, si už zvykol, že chodí s boxerkou. "Drží si dištanc," smeje sa Petrin otec. Nejde ani tak o to, či má Petra silné ruky, ale úder má vraj silný. Raz poslala v ringu k zemi aj otca, ale tréner je rád, keď od svojho zverenca dostane lekciu, nie je to hanba.

Napokon, byť ženou boxerkou má svoje výhody. Nemusí sa báť ísť sama v noci po parku. Alebo áno? Využila by Petra svoju šikovnosť a hrubú silu? "Nad tým som zvykla rozmýšľať. Keď idem s niekým, vedela by som ho ochrániť. Ale keby som išla sama, neviem." Zneužívať svoje športové schopnosti by mladej boxerke prišlo neférové, ale zrejme by zareagovala podľa situácie. Petra sa veľmi nezamýšľa nad tým, či je typickou ženou, či pôsobí žensky, alebo nie. "Som žena," povie jednoducho. V minulosti sa vraj venovala ľudovým tancom. A či vie variť? "Ešte tak kávu, za pol hodinku," smeje sa otec.

Radosť, veľká radosť

Presadiť sa v boxe je pre ženu oveľa ťažšie ako pre muža. "Je aj veľký rozdiel medzi amatérskym a profesionálnym boxom, Petra najprv boxovala päť rokov amatérsky. V profesionálnom boxe sa nepoužíva prilba, ak niekoho odpočítajú a rozhodca ukončí zápas, alebo keď ja hodím dovnútra uterák, tak už je to technické k. o. To sa mi veľmi nepáči, nepôsobí to dobre na psychiku. Je to pozícia na zemi - keď dostanete úder a nevstanete, keď ste odpočítaný do desať," vraví Peter Jachman. Aj Petre sa už stalo, že ju odpočítali. Už nevstala. Bol koniec. Aký to bol pocit? "Zlý. Zo začiatku som zvykla plakať. Ale už to beriem športovo." A aký je to pocit, keď vyhrá? "Radosť, veľká radosť," vraví Petra a otec ju doplní: "Slasť v celom tele, nie?"

FOTO SME - IRIS KOPCSAYOVÁ a archív P. J.