Jeden chlapík mi nedávno povedal vtip, vraj: "Prečo smrdia nohy? Pretože rastú od zadku." Tak tento vtip je taký hlúpy, až je dobrý. Veľmi som sa nasmial. A stále rozmýšľam, kde ľudia chodia na takéto voloviny. Ale vynára sa mi zároveň otázka. Prečo "západniari" tak radi používajú vo vtipoch a nadávkach práve zadok? Riť, zadok, prdel, zadnica, veď je to iba pomenovanie časti tela. Keď som po prvýkrát počul ľudí v cudzine používať tieto slová pre zábavu, mal som zmiešané pocity.
V Austrálii ma učiteľ angličtiny viezol do mesta. Odrazu nám nebezpečne skrížilo cestu iné auto, môj učiteľ otvoril okienko a zakričal na arogantného vodiča: "Asshole!" (Prekladá sa ako hlupák, ass v angličtine znamená aj somár, ale je to aj označenie onoho otvoru.)
V USA som zas videl v televízii zábavnú reláciu. V jednej scénke sestrička pripravovala injekciu, ktorá sa jej odrazu vyšmykla z ruky a zapichla sa pacientovi do zadku. Do zvuku scénky bol primiešaný smiech. Zvláštne, lebo môj pocit bol len, že to asi hrozne bolí.
Na Slovensku som raz vstupoval do miestnosti a keď som otvoril dvere, stál tam muž so stiahnutými nohavicami a vystrkoval k dverám holý zadok. Chcel rozveseliť kolegu, ale došlo k omylu. Trošku sa červenal. Pre mňa to nebolo ani neslušné, ale ani vtipné. Jednoducho som nechápal pointu. Humor a hromženie v japončine totiž nikdy nesúvisí s touto časťou ľudského tela. Tak aj nadávky v americkom filme musia byť preložené do našich výrazov, aby nám to dávalo v japončine zmysel.
Ale keď som bol malý chlapec, mal som svoj obľúbený komixový príbeh, ktorý sa volal Doktor Toaleta. Po rokoch autor tejto mangy v jednom rozhovore povedal: "Dianie na toalete, to je to, čo je pre deti každodennou úlohou a veľkým dobrodružstvom. Preto som vymyslel tento príbeh." Doktor Toaleta bol lekár, ktorý skúmal problémy detí na toalete. Vo svojej ordinácii mal aj sestričku, slečnu Hovienku, ktorá nosila účes v tvare zakrúteného hovienka. Toto je epizóda, ktorú som si dodnes zapamätal:
Chlapček sa nedokázal spôsobne vykakať. Jeho hovienko vždy skončilo mimo porcelánovej misy. (V tom čase sme mali v Japonsku šľapacie toalety, potreba sa vykonávala v podrepe nad úzkou porcelánovou výlevkou. Pre deti to bolo naozaj veľmi ťažké.) Mamička musela po chlapčekovi vždy hovienko zoškrabovať z podlahy. A tak synčeka poslala k doktorovi Toaletovi. Ten odhalil príčinu. "Je mi ľúto, chlapče, ale ty máš nakrivo dierku," povedal doktor Toaleta. Chlapec bol šokovaný. "Ale neboj sa," pokračoval doktor a poradil mu, aby odteraz nekakal nad misou obkročmo, ale zboku. Nakoniec sa ešte doktor Toaleta prihovoril všetkých čitateľom: "Hej, vy, skontrolujte si vašu dierku v zrkadle. Je na správnom mieste?" Rovnako ako tisícky chlapcov, aj ja som bežal k zrkadlu.
Doktor Toaleta bola veľmi populárna manga, menej už medzi rodičmi a učiteľmi. Dokonca sa nedostala ani do televízie, ako to pri úspešných komiksoch býva zvykom. Manga s podobnou tematikou sa odvtedy v Japonsku neobjavila.
A ešte raz sa ospravedlňujem, ak som vám pokazil sobotu.
