BRATISLAVA. Prísť do kontaktu s týmto parazitom môžeme už aj tam, kde to dosiaľ nebolo možné, alebo to bolo ojedinelé. Dnes sa na vás kliešť môže prisať aj v podhorských a horských oblastiach stredného Slovenska.
„V podtatranských kotlinách sa za posledných 10 rokov výrazne zvýšil jeho výskyt. Je to spôsobené klimatickými zmenami. V týchto oblastiach stúpa teplota a viac prší ako v predošlých dekádach, čo je priaznivé aj pre kliešte,“ povedal Branislav Peťko z Parazitologického ústavu SAV Košice. Tvrdí, že najväčšie riziko ochorenia na kliešťami prenášané choroby je v pahorkatinách na rozhraní nížin a karpatských pohorí. „Je to veľká časť západného Slovenska, takmer cele južné a juhovýchodné Slovensko.“
Parazitologička Markéta Derdáková hovorí, že kliešte sa vyskytujú v podstate všade v zalesnených oblastiach, prípadne parkoch a krovinových porastoch do 600 - 800 metrov nad morom, hoci v posledných rokoch sa ich výskyt zaznamenal aj vo výškach 1000 metrov.
Oproti minulému roku narástol počet chorých
Kliešť môže na človeka preniesť dve vážne ochorenia - encefalitídu, čiže zápal mozgu, a lymskú boreliózu.
Igor Stankovič, prednosta Kliniky infektológie Lekárskej fakulty v Bratislave tvrdí, že už od minulého roku pozorujú nárast prípadov jedného i druhého ochorenia. Podľa neho to zrejme súvisí práve s klimatickými zmenami, teplou zimou.
Epidemiologička Viera Jančulová z centrálneho úradu verejného zdravotníctva hovorí, že v prvom polroku im nahlásili 13 ochorení na kliešťovú encefalitídu. „Tento počet je vyšší oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roku, ale nesignalizuje to mimoriadnu situáciu,“ povedala. Za celý minulý rok sa liečilo na túto chorobu 91 ľudí, pričom priemer za posledných päť rokov predstavuje 66.
Aj prípadov lymskej boreliózy pribúda. V prvom polroku ich úradu nahlásili 357, čo je medziročne viac, ale ani to podľa Jančulovej nesignalizuje mimoriadnu situáciu. Za minulý rok napočítali 732 ochorení, priemer za posledných päť rokov predstavuje 698.
Kliešťom pomohla teplá zima
Vyšší výskyt ochorení možno dať do súvisu so skorým začiatkom leta, keď „už pomaly v marci dosahujú v prírode teploty nad 8 - 10 °C, ktoré vytvárajú optimálne podmienky pre aktivitu kliešťov“, mieni Jančulová.
Derdáková tvrdí, že nakazenosť kliešťov boréliami je okolo 20 percent, ale môže byť aj 50 v niektorých oblastiach. U kliešťovej encefalitídy je to 1 promile, ale to len v určitých prírodných ohniskách ako napríklad Považie, Nitra, Devín, Slovenský Kras.“
Očkovať sa dá len čiastočne
Človek nakazený encefalitídou alebo lymskou boreliózou to nemusí na základe príznakov hneď zistiť. Všeobecne má človek pocit zoslabnutosti, ale ak príznaky neustupujú, treba vyhľadať lekára.
Zápal mozgových blán
Encefalitída je akútne horúčkovité ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém.
Najneskôr po 28 dní od prisatia kliešťa má príznaky podobné chrípke: horúčka, problémy s trávením, bolesti hlavy, kĺbov, chrbta a končatín. Po zlepšení stavu môže byť až 20 dní pokoja.
Vírusy za ten čas prenikajú do centrálnej nervovej sústavy. Nasleduje zvracanie, silné bolesti hlavy, vysoké teploty, poruchy vedomia, tuhnutie krku. Výsledkom je zápal mozgových blán. Diagnóza sa dá potvrdiť len vyšetrením krvi.
Borelióza je bakteriálne ochorenie. Po jednom, dvoch týždňoch od uhryznutia sa na postihnutom mieste objaví okrúhle začervenanie s bielym miestom.
Väčšinou sa popritom prejavia príznaky podobné chrípke - mierna horúčka, bolesti hlavy, svalov a kĺbov. Ťažkosti trvajú asi týždeň. Ak sa okamžite nenasadia antibiotiká, ochorenie sa rozvinie.
Vakcínu si pacient hradí sám
Očkovať sa dá len proti encefalitíde, proti bolerióze nie. Základné očkovanie sú tri dávky. Stoja asi 1200 korún a aplikujú sa do svalu. Prvé dve v priebehu mesiaca, tretia po šiestich mesiacoch.
Vakcína môže človeka chrániť tri až päť rokov, potom sa treba preočkovať. K dispozícii je aj očkovacia látka pre deti, ktorá obsahuje polovičné množstvo inaktivovaných vírusov a pohybuje sa približne v rovnakých cenových reláciach.
(joč)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
