Dev Patel, Chicago
Vyzerá to ako film, ktorý sme už predtým videli. Začína to klasicky nejakou vzrušujúcou scénou, pokračuje cez hrôzostrašné časti k hrdinom v nadživotnej veľkosti a ich nepriateľom, ktorí sú im stále v pätách.
Naozaj si myslíme, že aj tento film speje k rovnakému koncu. Určite príde k diskutabilnému vyvrcholeniu a rýchlemu rozhodnutiu, po ktorom niekoľko ľudí zostane sklamaných, ale väčšina bude mať pocit, akoby ich peniaze dostali ocenenie na nejakej výstave.
Inak povedané, kontroverzné ovzdušie, ktoré sa dnes vytvorilo okolo takzvaného alternatívneho investovania, nás vťahuje do podobného hluku, aký sprevádzal takzvané špekulatívne výkupy akcií koncom 80-tych rokov minulého storočia. Táto podobnosť nám môže povedať jednu vec: kapitalizmus funguje aj so svojimi cyklami a stále sa zvyšujúcou konkurenciou.
A teraz k vašej otázke. Myslíme si, že hurhaj je iba hurhajom. Ak priemysel dospeje do fázy ochladenia, mnohí uvidia, čo nedávny pohyb v private equity priniesol. Ukáže sa povzbudzujúci mechanizmus, ktorý spôsobil, že niekoľko tisíc firiem je výkonnejších a táto vyššia produktivita sa nepriamo preniesla aj na celú ekonomiku USA.
Nie pohŕdanie, ale uznanie
Takýto záver možno neznie príliš prekvapujúco práve od nás. Je daný naším propodnikateľským postojom a tým, že Jack sa v 80-tych rokoch podieľal na 12 špekulatívnych výpredajoch.
Náš názor na private equity sa však prirodzene vyvíja časom aj vzhľadom na naše súčasné aktivity. V ostatných šiestich rokoch Jack spolupracoval s Claytonom, Dubilier & Rice. Ide o najstaršie firmy na svete, pohybujúce sa v investičnom bankovníctve. Táto skúsenosť nám potvrdila, že takzvané alternatívne investovanie si v žiadnom prípade nezaslúži pohŕdanie, ale uznanie.
Private equity takmer vždy vytvára prosperujúci biznis. Zostávajú po ňom firmy s jasnou víziou a merateľnými cieľmi. Povzbudzuje vzrušujúceho podnikateľského ducha, zvyšuje záujem zamestnancov o dianie vo firme. A tieto veci sa zbehnú veľmi rýchlo.
Často sa stretávame s otázkami: „Čo je na tom také zvláštne? Nemôžu práve takto fungovať aj v klasické firmy?“
Samozrejme, že niektoré áno, ale mnohé nie. Príčin je veľa. Od zabarikádovaného manažmentu, ktorý si myslí, že by mal byť na čele firmy donekonečna, cez ľahostajnosť, strach zo zmeny, obáv z ratingu dlhopisov, až po nerešpektovanie niektorých základných pravidiel podnikania.
Príliš veľa spoločností zlyháva na tom, že nevie používať spôsob riadenia, typický pre firmy z private equity. Vlastníci a manažéri sa na biznis pozerajú tak, že zvyčajne zaujmú pozíciu, pri ktorej sa mesiac čo mesiac snažia vo firme udržiavať status quo a vôbec nemajú chuť riskovať.
Kadiaľ vedie cesta k rastu
V prostredí alternatívneho investovania – private equity – sa porady vedenia firmy nezameriavajú na otázky typu: „Stalo sa niečo, čo nám v poslednom čase skomplikovalo situáciu?“ Komentáre sa pohybujú v línii: „Poďme hľadať možnosti na ďalší rast.“ alebo „Zabudnime na to, čo sa stalo v predchádzajúcom štvrťroku a poďme do investícií.“ Poskladajte si to dokopy a zistíte, prečo private equity zanecháva za sebou firmy, ktoré sú konkurencieschopné.
Je pravda, že takýto typ konkurenčnej schopnosti vytvára vychytené profily veľmi bohatých podnikateľov, ako je napríklad Stephen Schwarzman. Jeho firma Blackstone IPO „vyrobila“ niekoľkých miliardárov z ľudí, ktorí ju založili.
Nie je to len o vyvolených
Private equity má pozitívny vplyv na širšiu komunitu, a nielen na pár ľudí. Benefity z toho majú napríklad penzijné fondy odborárskych združení v školstve a všetky možné typy zamestnancov vo verejnom aj súkromnom sektore.
Private equity napríklad zvýšil bezpečnosť investovania v dôchodkových fondoch oproti ostatným investičným možnostiam na trhu. Víťazmi teda nie je len zopár tisíc investičných bankárov, ale sú nimi aj milióny bežných pracovníkov.
A predsa, debata okolo tohto typu biznisu sa stále stupňuje. Niektorí dokonca volajú po jeho vyššom zdanení. Mimochodom, to je podobnosť s 80-tymi rokmi, ktorú sme na začiatku spomenuli. Kongres vtedy zaťažil väčšími daňami vyberanie peňazí z podnikových penzijných fondov, čo na druhej strane viedlo k vzniku fondov zameraných na špekulatívne výkupy.
Bez ohľadu na daňovú legislatívu v Spojených štátoch, slučka okolo private equity biznisu sa uvoľní. Pozrite sa, alternatívnemu investovaniu sa darí, keď má príležitosť kúpiť firmy, ktoré sú z rôznych dôvodov podhodnotené, nepracujú na plný plyn, a môže ich získať za atraktívne ceny pri nízkych nákladoch.
Tento typ obchodov však postupne začína vysychať. To je to, čo sa nedávno začalo diať.
Ľudia budú čakať na ďalšie pokračovanie
Firmy z oblasti private equity naďalej kupujú firmy vyzerajúce často beznádejne. V ukazovateli EBITDA (zisk pred zdanením, úrokmi, odpismi a amortizáciou) sa pohybujú na hodnotách medzi 5 a 9 miliónmi dolárov, pričom musia čeliť zdraženiu úverov, ktoré sa zároveň dajú získať za čoraz prísnejších podmienok.
V súčasnosti je však majetok, ktorý prináša jednocifernú hodnotu ukazovateľa EBITDA, zriedkavosťou. To je snáď dôvod, prečo mnohí začínajú hovoriť, že private equity biznis sa dostáva do fázy ochladenia. Na tom však nie je nič zlé, je to normálny a prirodzený vývoj. Je to niečo prirodzené.
V blízkej budúcnosti sa budú úverové podmienky zrejme naďalej pritvrdzovať. Aktivita ekonomiky sa pribrzdí a možno niektoré firmy postihne krach. Avšak 13–biliónová ekonomika, ktorá je konkurencieschopnejšia a viac odolná ako kedykoľvek predtým, a to aj vďaka private equity firmám, sa určite vyrovná s tým, čo príde.
A keď sa tento film priblíži ku koncu, môžete si byť istí, že väčšina ľudí sa bude tešiť na ďalšie pokračovanie.
New York Times Syndicate začal koncom roka 2005 týždenne uverejňovať otázky čitateľov a odpovede Jacka a Suzy Welchovcov. Otázky sa posielajú na adresu Winning@nytimes. com. Najzaujímavejšie z nich sa dostávajú na stránky New York Times. Denník SME ich prináša v pravidelnom seriáli. (r)
