BRATISLAVA. Pre mnohých je Sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda, ako sa oficiálne nazýva, len príjemný deň voľna uprostred letných prázdnin. Odkaz dvoch vierozvestcov má pritom pre mnohých silný politický, duchovný i národnostný motív.

Politika a historici

Z politických strán sa k sviatku tradične najvýraznejšie hlási SNS, ktorá sa považuje za priameho pokračovateľa politickej dimenzie cyrilo-metodskej tradície. Podľa nej má cyrilo-metodské dedičstvo dokonca aj „historickú pamäť o ťažkom zápase s maďarizáciou. Pre SNS je kľúčový význam mena Cyril ako „pán, čo vládne zemi“ a mena Metoda ako „priama cesta a smer“. Odkaz Cyrila a Metoda teda vidí v tom, aby Slováci nezabúdali, že oni sú podobne ako iné národy pánmi vo svojej zemi,“ napísala SNS vlani v deň výročia.

Ako to teda bolo s misiou dvoch vierozvestcov, o ktorých sa učia deti už na základnej škole? Historici hovoria, že na sklonku deviateho storočia mala viac politický ako duchovný význam.

Cyril a Metod pritom neboli prví kresťanskí misionári na území Slovenska, hoci všeobecne sa to tak vníma. Územie strednej a východnej Európy bolo rozdelené medzi sféry vplyvu jednotlivých biskup­stiev. Pred Cyrilom a Metodom na naše územie prichádzali íro-škótski i franskí misionári. „Vykopávky v Bojnej dokazujú to, že kresťanstvo malo v prvej tretine deviateho storočia silnejšie korene, ako sme si boli ochotní priznať,“ pripúšťa riaditeľ Ponitrianskeho múzea Anton Števko.

Hlaholika

Kresťanský panovník Veľkej Moravy Rastislav chcel oslabiť vplyv kňazov, ktorí preferovali latinskú liturgiu, a Franskú ríšu. Tá sa usilovala dostať Veľkú Moravu pod svoj vplyv. Náboženstvo bolo v tom čase nástrojom, ktorý dokázal podporiť existenciu štátu. Keď Rastislavovo posolstvo nenašlo odozvu u pápeža, zareagoval byzantský cisár Michal III.

Na misiu vyslal Konštantína a Metoda, ktorí poznali slovanský jazyk od menšiny žijúcej v tom čase v okolí Solúna.

Konštantín ešte pred odchodom na misiu vytvoril písmo, hlaholiku, a preložil state kresťanskej vierouky. Práve v tom vidí riaditeľ Ponitrianskeho múzea výnimočnosť Cyrila a Metoda. „Museli preložiť kompletnú cirkevnú literatúru do jazyka, ktorý nebol ich rodný. Nemohli to robiť len mechanicky, ale aj so znalosťou práva,“ hodnotí.

Za obrovský kultúrny prínos považuje už samotný predhovor k písmu, Proglas, ktorý podľa neho nemá v iných literatúrach obdobu. „Zdá sa to len jedna básnička, ale tam je filozofia, poézia, navyše v našom praslovanskom jazyku,“ zdôrazňuje Števko.

Mýtus

Mýtom je aj vnímaná kontinuita ich pôsobenia na našom území. Vplyv ich misie začal upadať ešte za života Metoda. Nitriansky biskup Wiching bol vždy proti vysluhovaniu slovanskej liturgie. Metodovi žiaci boli po Metodovej smrti vyhnaní a usadili sa predovšetkým na území vtedajše Bulharskej ríše.

Podľa Vladimíra Turčana z bratislavského Archeologického ústavu legenda vznikla predovšetkým nekritickým prijatím správ Metodových žiakov v období národného prebúdzania.

Števko pripomína, že vplyv vierozvestcov sa nikdy celkom nestratil, hoci naši predchodcovia prešli na latinské písmo i obrad. „Kultúra v národe sa nerozplynie, aj napriek dramatickým udalostiam,“ myslí si Števko. „Nehovorili by sme o nich, keby neboli zanechali výraznú stopu.“

Oslavy pútnikov a národniarov

Veriaci, národniari, matičiari i politickí extrémisti sa hlásia po roku 1989 k odkazu Cyrila a Metoda.

Tak sa môže stať, že štátny sviatok môže byť hlbokým duchovným zážitkom pre účastníkov púte - vlani sa ich na cyrilo-metodskej púti na hrade v Nitre zišlo okolo 4-tisíc, ale aj zámienkou na provokácie.

V roku 2005 do Komárna, kde organizovala zhromaždenie aj medzičasom zakázaná Slovenská pospolitosť, prišla aj skupina asi 40 maďarských extrémistov.

Bitke krajne pravicových priaznivcov zabránila polícia, oba tábory na seba hanlivo pokrikovali, polícia zatkla troch Maďarov za hajlovanie.

Spolu so SNS sa k cyrilo–metodskej tradícii hlási Matica slovenská, ktorá aktivity zvykne sústreďovať na juhu Slovenska. (r)