Je jedným z najvyťaženejších ľudí na Slovensku. Netají sa tým, že vyťaženosť je funkciou peňazí. Len čo dokončil Bailando, pustil sa po tretí raz do speváckej súťažnej šou SuperStar. Medzi kastingami po Slovensku si iba po nociach našiel čas, aby nám odpovedal na otázky. Inak ako e-mailom s ním momentálne rozhovor neurobíte. Slovenský režisér s kubánskymi koreňmi - PETER NUŇÉZ.


Bailando, ktoré ste režírovali, sa skončilo len nedávno. Ako by ste ho zhodnotili?

Ako úspešne ukončený projekt, na ktorý budem rád spomínať.

Mnohí ho kritizovali za to, že neustálym opakovaním príbehov dolovalo v sentimente ľudí.

Jasné, dolovalo. Bez akýchkoľvek pochybností. Sentiment je normálny pocit a práca s ním v prospech televíznej relácie je nesmierne náročná. A myslím si, že vďaka brilantnému moderátorskému balansu sme nikdy neskĺzli do roviny, pod ktorú by som sa s radosťou nepodpísal.

Práve neskutočne dlhé a trápne moderátorské vstupy ľuďom, s ktorými som sa rozprávala, prekážali najviac...

Ja som si istý tým, že moderátori odviedli výbornú prácu. Tento formát bol extrémne náročný kolísaním polôh. Päť sekúnd po veľmi dojímavej dokrútke nasledoval pompézny príchod páru a po ďalších tridsiatich sekundách tanec typu disko, samba, hip-hop. Obaja režiséri sme chceli, aby dojatie, pompa aj tanečná expresia dosahovali špičky a od moderátorov sme požadovali, aby emočné zlomy zahladili tak, aby sa divákom nezdali neprimerané. Zodpovednosť za to, čo ste v programe cítili ako zlé, je moja vec, nie moderátorská.

Bolo Bailando niečím iné, rozdielne od ďalších vašich televíznych šou?

Mohol by som tu povedať poriadne sentimentálne klišé o tom, ako mi príbehy ľudí z Bailanda zasiahli do života. Keďže nechcem byť trápny pred vašimi čitateľmi, poviem len, že som bol nútený vystrčiť nos z televízneho skleníka a „čuchol" som si k obyčajnému životu viac, než som si vedel na začiatku predstaviť.

Môžete to konkretizovať?

Pochádzam z dediny, z chudobných pomerov a po pomerne dlhom čase som si pripomenul, že život je o iných problémoch, než aké riešim v súčasnosti. O iných problémoch a iných peniazoch.

V závere mohli sponzori, aj súkromní, prispieť na splnenie snov tých, ktorí nevyhrali. Keď vás príbehy ľudí z Bailanda tak zasiahli, prispeli ste im aj vy nejakou sumou?

Áno, spoločne s firemným partnerom Martinom Hudákom sme už mesiac pred skončením Bailanda združeniu Mea Culpa venovali päťstotisíc korún. Doteraz sme tento krok nezverejnili. Ani počas Noci splnených snov. A teraz o tom hovorím len preto, že pri inej odpovedi by som vyzeral ako pokrytec.

Začína sa tretia súťažná šou SuperStar. Pri režírovaní druhej ste povedali, že keby tretia mala vzniknúť, potrebovala by nového človeka. Prečo ste to teda vzali?

Pre peniaze. A mal som strach, že ten, čo by to eventuálne robil po mne, by mi prebral kšefty.

Ste jeden z mála ľudí, ktorí sa neboja povedať, že to, čo robia, robia pre peniaze. Väčšina sa oháňa umením, výzvami, ktoré chcú splniť...

Umením sa oháňať nemôžem, pretože to, čo robím, umením nie je. A keďže sa živím svojou prácou, nemám problém povedať, že za to, čo robím, chcem peniaze. Ani tomu, kto si ma objednáva, ani vám.

Máte k SuperStar srdcový vzťah?

Určite áno. Veď tento projekt ma takpovediac „spravil". A ja viem, čo sa sluší a patrí. Preto mám logo SuperStar na nočnom stolíku medzi rodinným fotom a reťazou z céčok.

Viete si predstaviť, že by ešte prišiel projekt, ktorý by vám tak výrazne, či už pozitívne, alebo negatívne zasiahol do kariéry?

Viem. A celkom sa naň teším.

Nebojíte sa, že vás podvedome zvedú rutinné postupy?

Bojím. Veľmi.

Čo robíte preto, aby sa to nestalo?

Sústreďujem sa na to, čo robím, a veci zvažujem aj s ohľadom na to, čo sme robili v prvých dvoch sériách.

Vedeli by ste prezradiť, čím sa (ak teda niečím) bude trojka líšiť od dvojky?

V nádeji, že máte doma peoplemeter, vám to neprezradím. Ale v princípe ide o Haškovský „mírný pokrok v mezích zákona". Zmien je viacero, formát sa zlepšuje v detailoch a vychytávkach. O jeho úspechu však, tak ako vždy, rozhodne to, čím bude naplnený.

Myslíte si, že bude projekt naplnený kvalitatívne a kvanitatívne? Že sa ešte speváci na Slovensku neminuli?

Spevácka kvantita a kvalita nie je mojím biznisom. Na to máme porotu. Ja sa starám hlavne o to, aby SHS III bola dobrou televíznou zábavou.

Tento ročník sa bude vysielať na Markíze, nie v STV. Sú v tomto prípade medzi televíziami - súkromnou a verejnoprávnou rozdiely?

O rozdieloch vám budem môcť porozprávať až po skončení. Myslím si však, že spojenie Markíza a SHS je z kategórie prirodzených. SuperStar sa na Markíze bude cítiť dobre.

Tvrdíte, že pri televíznych projektoch sa cítite ako remeselník. Netúžite už po povolaní „architekta"? Po niečom, kde by ste neboli len tá výkonná pracovná jednotka?

Prečo len? Túžby sú limitované talentom a možnosťami. Zatiaľ nemám pocit, že bez mojej stopy v mramore dejín svet o niečo príde.

Teda sa talentom a možnosťami necítite na réžiu vlastného formátu?

Tak nejako.

Čo vás najviac baví na réžii? Skúste našim čitateľom opísať, aká je vaša úloha. Od prvého po posledný krok.

To asi nepôjde. Ľudia by zistili, aká je réžia úžasne jednoduchá a lukratívna, a o mesiac bude na Slovensku päťtisíc televíznych režisérov. Nič neprezradím.

V jednom rozhovore ste svojho času povedali, že pre radosť robíte grafiku? Prečo teda režírujete?

Grafikom som nikdy nebol, ja som len často spolupracoval ako režisér na grafických projektoch. V súčasnosti sa už len vytešujem z toho, ako tieto džoby zvláda môj firemný partner Martin Hudák. A aby som neodišiel od témy, režírujem preto, lebo je to moja práca.

Ako ste sa k nej dostali? Spomínam si, že ste vyštudovali slovenčinu, robili niečo s financiami a kdesi ste spomenuli aj to, že ste boli v styku s výtvarným umením...

Bol som v správnom čase na správnom mieste. Tesne po skončení vojenčiny som stretol priateľa z vysokej školy, ktorý za seba hľadal náhradu do VTV. Opýtal sa ma, či to beriem, a ja som odpovedal áno.

Viete si predstaviť, kde by ste boli, keby ste povedali nie?

Asi v práci. Ak by som mal šťastie, učil by som na dobrej strednej škole slovenčinu - dejepis.

Podľa všetkého máte svoju súčasnú prácu rád, čo je na nej najpútavejšie?

To, že ste ustavične na hrane úspechu a neúspechu.

Na nezainteresovaného pozorovateľa môžete pôsobiť hyperaktívne. Viete si aj oddýchnuť?

Tento dojem spôsobuje práve nezainteresovanosť pozorovateľa. Tí, ktorí do veci vidia, vedia veľmi dobre, že „moja" práca je v skutočnosti kolektívnym dielom. Ak sme sa napríklad bavili o Bailande, ja som bol len jedným z režisérov. Druhým, plnohodnotným, bol Tibor Marček. Tak to bolo uvedené aj v titulkoch. A opäť sa vrátim k vašej otázke. Mojím najväčším profesijným šťastím je šťastie na spolupracovníkov. Ja si do práce chodím váľať šunky.

Stretávate sa so spolupracovníkmi aj mimo práce? Máte priateľov medzi ľuďmi zo šoubiznisu?

Ani nie. Povahou som dosť samotár a okruh ľudí, s ktorými sa stretávam, je pomerne striktne limitovaný prácou. Ale ľudí, s ktorými spolupracujem, mám rád a o niektorých by som si trúfol povedať aj niečo o zvláštnom druhu priateľstva.

A ako oddychujete mimo práce? Čo je pre vás ideálny voľný deň? Kde sa chystáte dovolenkovať?

Som pomerne chudobne štruktúrovaná plochá osobnosť a môj život sa pohybuje medzi prácou a rodinou. Viac sa mi na túto otázku odpovedať nechce.

Na to, že máte kubánsky pôvod, reagujete až prekvapivo pokojne, racionálne, ba priam anglicky „sucho". A to nielen v tomto rozhovore, zažila som vás aj na niekoľkých prenosoch... Je to môj predsudok, že od vás očakávam temperamentnejšie reakcie, alebo ste to jednoducho nezdedili?

Asi moju krv zašpinil aj nejaký Škandinávec.