Mám rád bižutériu. Myslím si, že správne zvolené kusy pristanú aj mužom. Pritom nie som metrosexuál a dokonca si stále nie som istý, čo to slovo vlastne znamená, no predpokladám, že bratislavský metrosexuál vyzerá ako bežný mladý Berlínčan a berlínsky metrosexuál vyzerá ako Bratislavčan v roku 1971.

Kúpil som si nový prsteň. Známe a cenovo dostupné módne značky ako H&M alebo Mango sa rozhodli otvoriť luxusné pobočky s kvalitnejšími materiálmi a originálnymi modelmi. Európska stredná trieda už údajne zbohatla, dopraje si viac a nechce iba masovú konfekciu. Tak to aspoň písali v katalógoch, ktoré som našiel v schránke.

Zašiel som do butiku, ktorého interiér sa leskol hnedým dizajnérskym nábytkom a farebne žiaril niečím, čo silno pripomínalo céčka. Tovar vyzeral ako v tých lacnejších verziách obchodov, len cenovky mali o jednu nulu viac a na vešiakoch neviseli tucty kusov, ale vždy iba jeden jediný. Zistil som, že do európskej strednej triedy, žiaľ, nepatrím. Materiály mali k luxusu ďaleko, ceny sa mi videli prehnané a nič ma nezaujalo. Po piatich minútach som sklamaný zamieril k východu. Pri kasách ma však upútal pult s doplnkami. Netuším prečo, ale pri pohľade na nasvietené brošne a bižutériu som ihneď nadobudol dojem, že ich kvalita je prvotriedna. Zvlášť sa mi zapáčil jednoduchý, strieborný mužský prsteň. Dal som si ho ukázať a predavač spustil ódy. Pomerne masívny tvar vo mne vzbudzoval pochybnosti, či ide o pravé striebro, ale ubezpečenia a hlavne cena vzbudzovali rešpekt. Kúpil som ho a, ako to už býva, hneď som si ho nasadil.

O hodinu doma som si dal prsteň dole, aby som si ho poobzeral. Zistil som, že mi očernel prst. Považoval som to za reakciu pokožky na nový kov. O dva dni mi polovica prstenníka ozelenela a potom sa úplne vysušila. Prstienok sa rozpadával. Takzvané striebro sa z veľkej časti odlúplo a zostala len hnedá kovová masa, zrejme najlacnejšia zliatina, akú používajú v železiarňach pri výrobe koľajníc. Pokladničný blok som zahodil - myslel som si, že brutálne drahý šperk mám na doživotie, tak načo si odkladať papierik, ktorý platí mesiac?

Pri reklamácii som predavačovi mlčky vystrčil pred oči prstenník a okrúhlym kusom kovu som tresol o dizajnérsky pult. Peniaze mi okamžite vrátili a majiteľ ma úpenlivo prosil, aby som o nich nič nenapísal. No to určite!