BRATISLAVA. Od budúceho roku by na Slovensku malo z 974 matrík zostať len 197. Znížiť ich počet o takmer 80 percent navrhuje ministerstvo vnútra.
„Súčasný počet matričných úradov je vysoký a najmä úrady v malých obciach nie sú schopné riadne zabezpečovať výkon činností na úseku matrík,“ píše ministerstvo. Návrh novely zákona o matrikách dalo na pripomienkovanie minulú stredu.
Matrík je vraj priveľa
Obce matriku vedú od 1. januára 2002. Keďže ich je veľa, uzákonilo sa 974 sídel matričných úradov, z ktorých mnohé slúžia obyvateľom viacerých obcí.
Združenie miest a obcí Slovenska podľa jeho hovorkyne Oľgy Gáfrikovej návrh na ich rušenie „nekompromisne odmieta“, pretože by šlo o „zreteľné vzdialenie“ výkonu matriky od občanov.
„Kompetencie na úseku matrík pritom občania potrebujú v každodennom živote, napríklad zápis narodených detí, sobáše, úmrtné listy či zmeny priezvisk,“ tvrdí.
Alena Koišová z komunikačného odboru ministerstva pripúšťa, že niektorým ľuďom by redukcia skomplikovala život, ale malo to byť vyvážené kvalitou.
Vysoký počet matričných úradov nie je efektívny ani preto, že mnohé majú tak málo matričných udalostí, že matrikár, ktorý ich vykonáva na čiastočný úväzok, „jednoducho nenadobúda zručnosť a v podstate ho nič nenúti zvyšovať si odbornosť“, tvrdí Koišová.
Matričné obce sú proti
Starosta Nitrianskeho Pravna Jozef Balčirák si myslí, že by to bol krok späť. Matrika v obci je podľa neho vyťažená viac ako napríklad v meste Nováky, kde by podľa návrhu zostala.
„Konečne sa približne od roku 1890, odkedy sme vždy boli matričným úradom, až dodnes, prišlo na to, že to bolo neefektívne a je potrebné to od zeleného stola zmeniť. Len tak ďalej,“ ironicky hovorí starosta Oščadnice Miloslav Šulgan.
Ani starostu Radošiny Františka Šugru by zrušenie ich matriky nepotešilo. Najmä starší obyvatelia by totiž museli cestovať ďalej. „Tieto aktivity sú v rozpore s deklarovanou snahou vlády o priblížení štátnej správy občanovi,“ tvrdí.
ZMOS na redukciu nevidí odborné dôvody. Gáfriková pripomína, že matrikárom môže byť iba ten, kto preukázal jej vedenie ovládanie zložením skúšky, a ak matriku vykonáva na čiastočný úväzok, „štát uhrádza iba príslušnú časť nákladov“.
Obce teda neraz matriku spolufinancujú. Napríklad Radošina podľa jej starostu vynaložila peniaze na počítačové vybavenie úradu, financuje všetky náklady na jeho prevádzku ako energie, kancelárske potreby, časť miezd. Šugra je presvedčený, že aj malé obce sú schopné matriku viesť.
Koišová hovorí, že „radikálne znížený počet matričných úradov znamená vyššiu štátnu dotáciu“ pre tie, ktoré by po novom pôsobili.
Čo je matrika
Matrika je štátna evidencia o osobnom stave fyzických osôb, ktoré sa narodili, uzavreli manželstvo alebo zomreli na území Slovenskej republiky, a občanov SR, ktorí sa narodili, uzavreli manželstvo alebo zomreli v cudzine.
Do matriky sa zapisujú údaje o narodení, uzavretí manželstva a úmrtí a údaje o osvojení, určení rodičovstva a o rozvode manželstva
zákon o matrikách
