BRATISLAVA. Novela Zákonníka práce, ktorú parlament prijal vo štvrtok, nie je až taká zlá, aby nemohla byť ešte horšia. Utešujú sa tak zástupcovia zamestnávateľov, so zmenani nesúhlasia.
Prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu Roman Karlubík je presvedčený, že „podnikatelia nemôžu byť spokojní s posilnením pozícií odborárov“.
Poľnohospodárom sa páči aj nepáči
Predseda zväzu poľnohospodárskych družstiev Milan Mišánik tvrdí, že zmeny „nezodpovedajú celkom potrebám poľnohospodárov“, aj keď napríklad zvýšenie počtu hodín, ktoré možno odpracovať na dohodu o vykonaní práce, uvítali. „Na druhej strane obmedzenie reťazenia pracovných zmlúv na určitú lehotu iba raz za tri roky je obmedzujúcim faktorom,“ hovorí.
Pracovný pomer na určitú lehotu nebude možné predĺžiť alebo opätovne dohodnúť neobmedzene často, najviac jeden raz za tri roky. Druhý raz to pôjde len z istých dôvodov, ku ktorým od septembra pribudne sezónna práca.
Podľa prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska Jána Oravca k zvýšeniu nákladov povedie vyplácanie odstupného vo výpovednej lehote, po ktorú zamestnanec ešte poberá mzdu, či rozšírenie nároku na platené pracovné voľno. S tým, že ho bude treba poskytovať aj odborovým funkcionárom, sa podnikatelia nezmeria ľahko.
„Dosahy sa zatiaľ nedajú kvantifikovať, ale môžu postihnúť hlavne menšie podniky a určité sektory ekonomiky. Niektoré firmy môžu mať problémy s nárastom mzdových nákladov,“ mieni Karlubík.
Citeľný dosah môže mať aj definovanie „závislej práce“, čiže toho, čo bude možné robiť v podstate iba ako zamestnanie.
Obmedzenie živnostníkov
Oravec tvrdí, že prácu na živnosť, ktorej sa má takto zabrániť, ľudia vykonávajú najmä preto, aby nemuseli platiť také vysoké odvody, ako keby boli zamestnaní. „Zákonom vynucovaná transformácia živností na pracovné miesta môže mať za následok krach mnohých živností, pretože alternatívou pre zamestnávateľa nebude prijatie všetkých živnostníkov do pracovného pomeru.“
