Vláda Smeru, SNS a HZDS, hoci nie úplne, presadila to, na čo sa zaviazala vo svojom programovom vyhlásení. Najmä na návrh SNS totiž bolo treba vládny návrh novely upraviť.
Parlament podporil v podstate len také návrhy, ktoré predložili poslanci vládnej koalície.
Na návrh Rafaela Rafaja zo SNS bude možné so zamestnancom, ktorý vykonáva rizikové práce, výnimočne dohodnúť prácu nadčas aj na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu, ak to zástupcovia zamestnancov odsúhlasia. Vraj to pomôže najmä automobilovému priemyslu, kde sa pracuje nepretržite, keď jedna časť výroby bezprostredne nadväzuje na druhú.
Definuje sa "závislá práca", takže bude zrejmé, akú prácu možno vykonávať iba v pracovnom pomere, prípadne aj "na dohodu", nie na živnosť.
Spokojní môžu byť aj odborári, hoci parlament im okresal potenciálne výhody.
Ministerstvo práce navrhlo, aby odborári mohli kedykoľvek vstúpiť do fabriky, ak by chceli napríklad preskúmať tamojšie pracovné podmienky, a to aj vtedy, ak tam nepracujú. Na návrh Milana Reháka z HZDS im to zamestnávateľ musí umožniť až "po dohode so zástupcami zamestnancov". Vyžaduje sa teda vzájomná dohoda medzi vedením podniku a odborármi. Ak sa nedohodnú, odborári nemôžu svojvoľne vstúpiť na pracovisko.
Za pracovný čas zamestnanca sa bude pokladať aj to, čo na pracovisku strávi v pracovnej pohotovosti. Zdravotníkov to môže obmedziť, lebo v pohotovosti trávia pomerne veľa času. Na návrh ministerstva práce bolo treba do slovenského práva preniesť jeden rozsudok Európskeho súdneho dvora.
Čiastočným riešením môže byť to, že zdravotník môže týždenne odpracovať až 56 hodín, čiže o osem viac ako ostatní tunajší zamestnanci, ako navrhol Jozef Halecký z HZDS. Táto výnimka však bude časovo obmedzená a podmienená súhlasom zamestnanca.
Na dohodu o vykonaní práce bude možné pracovať o 50 hodín viac ako dnes. Parlament schválil aj obnovenie dohody o pracovnej činnosti, na základe ktorej bolo možné pracovať do konca roka 2003.
Tento inštitút sa zrušil na návrh niekdajšieho ministra práce Ľudovíta Kaníka, a to preto, že pracujúcim nezakladal nárok na sociálne zabezpečenie ani na minimálnu ochranu, napríklad v podobe minimálnej mzdy.
Zamestnávateľom to, naopak, vyhovovalo, lebo za takýchto "zamestnancov" platili minimálne odvody, alebo ani tie nie.
