V Hongkongu stále jazdia dvojposchodové autobusy, v hoteloch servírujú čaj s mliekom a z máp sa nevytratili štvrte Aberdeen či Victoria Park. Banky HSBC či luxusné obchody Louis Vuitton sú na každom rohu. Niečo sa však predsa len zmenilo. Z rádií už neznie angličtina, ale čínske národné piesne. A Briti sú tam považovaní za cudzincov, a nie pánov. Koloniálnym časom v Hongkongu odzvonilo presne pred desiatimi rokmi.
Jedna krajina, dva systémy
Okrúhle výročie si pripomínajú najmä Číňania. Prvýkrát od svojho zvolenia do úradu tam včera pricestoval čínsky prezident Chu Ťin-tchao. V Hongkongu ho vítalo upršané počasie. Dažď sprevádzal aj rozlúčku bývalej britskej kolónie s jej posledným správcom Chrissom Pattenom.
Aj keď mnohí z obyvateľov Hongkongu sa začínajú cítiť Číňanmi stále viac, identifikujú sa skôr so svojou lokálnou kultúrou. Hovoria kantónčinou, milujú svoju operu. A slobodu.
Stále sa neboja vyjsť v státisícových počtoch do ulíc, ak si to situácia vyžaduje. V roku 2003 takmer pol milióna ľudí demonštrovalo proti zákonu, ktorý mal obmedziť slobodu prejavu.
Model „jedna krajina, dva systémy“, ktorý sa Čína zaviazala rešpektovať do roku 2047, funguje. Zatiaľ. Peking sa snaží svojej „bašte finančníctva“ vychádzať v ústrety sčasti aj preto, aby presvedčil Taiwan, že to s ním myslí rovnako dobre.
Hoci jedna z najslobodnejších ekonomík sveta prežíva svoj vrchol, objavujú sa obavy, že pri súčasnom rýchlom tempe rozvoja čínskeho hospodárstva sa čoskoro môže dostať do jeho tieňa. Už teraz všetku svoju manufaktúru Hongkong presunul na pevninu a zameriava sa výlučne na služby.
Sloboda bez demokracie
Čínsky prezident včera pochválil obyvateľov Hongkongu za ich húževnatosť a súdržnosť.
Takmer sedem miliónov ľudí, žijúcich v tomto veľkomeste, sa vyrovnalo s veľkou ekonomickou krízou aj s epidémiou SARS. Už o niečo ťažšie sa im darí v boji za všeobecné volebné právo. Stále volia len polovicu poslancov parlamentu.
Šéfa exekutívy volí komisia naklonená Pekingu, čím si Čína nad ostrovom zaisťuje politickú kontrolu. Aj keď si Hongkong udržiava pomerne vysokú úroveň slobody tlače, v prieskume svojej Novinárskej asociácie sa až 30 percent novinárov priznalo k autocenzúre.
Komunistická strana Číny sa obáva, že demokracia v Honkongu by mohla inšpirovať Peking viac ako jeho ekonomika. Kým to tak ostane, hongkonská ústava sa meniť nebude.
