Rozdelili sme sa na polovicu s Lacom Lučeničom podľa toho, či vyžadovali gitarový zvuk - tie mal na starosti on, alebo viac orchestrálny - čo som zase aranžoval ja. Spolupracovalo sa s ním veľmi dobre a myslím, že na to obdobie sme to urobili pomerne progresívne, mali sme tú najmodernejšiu techniku, ktorá bola vtedy k dispozícii. Bol som, myslím, pomerne dobre oboznámený so všetkými syntetizátormi a prístrojmi, ktoré práve začínali prichádzať "do soundu". Denne som totiž nahrával pop v rozhlase ako hudobný režisér, sám som mal kapelu (aj keď sme nikdy nehrali čistý pop) a pôsobil aj ako inštrumentalista (väčšinou štúdiový, ale aj naživo). Slovenský rozhlas mal jeden z prvých syntetizátorov v tejto časti sveta, a tak som mal možnosť prvého kontaktu a podrobného štúdia hneď na začiatku tejto éry.
Zaujímavosťou je snáď to, že na tejto LP spievam aj ja, menovite všetky zbory (napríklad Zem menom láska), pomocou vocoderu, čo bola dosť veľká móda. Všetko to bol jeden dosť veľký experiment, lebo sa nepamätám, že by kedykoľvek predtým vznikla LP s podobným syntetizátorovo-orchestrálnym zvukom. A tiež si myslím, že sme s Lacom tým pesničkám dosť pomohli, povedal by som, že zásahmi, ktoré idú za hranice aranžmánov.
