Rodinné klenoty – tak nazývali v americkej Ústrednej spravodajskej službe (CIA) desiatky rokov utajované dokumenty, ktoré by šéfovia rozviedky radšej videli zamknuté v trezore.
V týchto dňoch tajná služba na stránke www.foia.cia.gov zverejnila približne 700 strán dokumentov o prísne utajovaných a často ilegálnych operáciách. Mnohé z nich poukazujú na to, že CIA používala aj doma v Spojených štátoch neraz celkom nelegálne praktiky.
Nelichotivá história CIA
„Nie je to príliš lichotivé, ale taká je história CIA,“ vyhlásil súčasný riaditeľ tajnej služby Michael Hayden.
Dokumenty zozbierali v tajnej službe začiatkom roka 1973 pod vedením Jamesa Schlesingera a mali slúžiť pre kongresové vyšetrovanie po afére Watergate, ktorá pripravila o kreslo prezidenta Richarda Nixona. Jeho nasledovníka Williama Colbyho však odhalenia tak znepokojili, že si ich CIA ešte ďalších viac ako tridsať rokov nechala pre seba.
Najcitlivejšie informácie sa týkajú operácií, ktoré sa uskutočnili na americkej pôde a zameriavali sa na sledovanie jej občanov. Toto má rozviedka v domovskom štáte spravidla zakázané a Spojené štáty v tom nie sú výnimkou. Americké médiá spomínajú najmä projekt Chaos, počas ktorého agenti CIA sledovali vyše 7000 amerických občanov a tisíc organizácií.
Išlo najmä o skupiny vystupujúce proti americkým vojnovým operáciám počas vlády prezidentov Richarda Nixona a Lyndona Johnsona. CIA mala navyše v počítači mená asi 300-tisíc Američanov. A nesledovala iba protivojnových aktivistov. Agenti špehovali aj novinárov. Medzi nimi Brita Huma, ktorý je dnes uznávaným komentátorom a moderátorom Fox News. Pod dohľadom agentúry bol i reportér Michael Getlera z denníka Washington Post, ktorý písal o aktivitách spravodajských služieb.
Agentúra vtedy rutinne odpočúvala transatlantické telefónne hovory a sledovala poštu. Po dve desaťročia od roku 1953 CIA otvorila a skopírovala všetku poštu do Sovietskeho zväzu, ktorá prechádzala poštovým uzlom na newyorskom Letisku Johna F. Kennedyho. Podobne otvárala poštu do Číny predchádzajúcu San Franciscom.
Odmena pre gangstra
CIA tiež sponzorovala rôzne výskumné projekty, ktoré sledovali účinky rôznych látok - napríklad drog typu LSD na Američanoch, a to bez ich vedomia. Niektoré domáce aktivity boli skôr humorného charakteru, napríklad keď sa agent snažil odpočúvať izbu milenky chicagského mafiána v Las Vegas. Pre gangstra to mala byť odmena zato, že pracoval na pláne atentátu na Fidela Castra. Mafián mal za dobre vykonanú prácu dostať 150-tisíc dolárov. Plán atentátu odobril šéf agentúry Allen Dulles.
Denník New York Times však konštatuje, že veľa vecí v CIA zostáva naďalej zahmlených. Mnoho dokumentov totiž ostalo scenzurovaných.
CIA a Československo
V odtajnených dokumentoch sa CIA venuje aj invázii vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR v auguste 1968. Správa z 10. októbra 1968 ju opisuje v súvislosti s rozkolom vo vedení Sovietskeho zväzu.
Rozhádané politbyro sa nevedelo nielen rozhodnúť, ako rokovať s Američanmi, ale rozdeľoval ho aj názor na to ako postupovať voči Prahe. Ukázala to najmä neschopnosť okamžite ustanoviť nové vedenie Československa.
Správa CIA z januára 1970 vyzdvihuje úlohu Alexandra Dubčeka. Československo sa podľa agentúry na jar 1968 stalo problémom pre Moskvu. CIA vedela napríklad od šéfa francúzskych komunistov Waldecka Rocheta, že „sovieti chcú vojensky intervenovať a majú pripravenú bábkovú vládu za pomoci tankov". Washington napriek týmto informáciám nezasiahol.
(jk)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
