V týchto dňoch sa skúšobné obdobie chýli ku koncu. Už týždeň sa divadelný tím okolo režiséra Ľuba Pauloviča sústreďuje v priestoroch Bratislavského hradu. Po večeroch býva zima, tvorcovia majú za sebou zopár víchric, no neprekáža im to v zbieraní síl na nedeľnú premiéru.
Shakespearova rozprávkovo ladená hra s množstvom kľúčových a tajomstvom opradených postáv je tretím titulom, ktorý sa v rámci festivalu pripravuje na Slovensku. Tento rok budú slávnosti po prvý raz trvať nie týždeň, ale mesiac, a tri dni strávia herci s najnovším titulom aj pod holým nebom v centre Košíc.
„Možno to teraz u nás na prvý pohľad vyzerá ako v rýchlokvasnej kuchyni, ale nie je to tak. Nádvorie Hradu a počasie sú veľmi inšpiratívne reálie,“ hovorí režisér Ľubo Paulovič. Vo svojej koncepcii sa snaží neoddeľovať javisko od priestoru, v ktorom sa hrá, chce ho využiť scénograficky i v mizanscénach. Najväčšie obmedzenie vidí vo svetelných možnostiach, no hra so „živou“ tmou na hradnom nádvorí je preňho zaujímavá - spolu s kostýmami Judity Sommerovej, scénou Františka Liptáka a hudbou Michala Novinského v ňom vzbudzuje hlboké emócie.
Sen noci svätojánskej má množstvo kľúčových postáv. Jednu z nich si zahrá aj slovenská herečka Táňa Pauhofová. „Keď mi pred časom zavolal Marián Zednikovič, zľakla som sa. Ale keď som sa dozvedela, že to bude škriatok Puk, potešilo ma to.“ Uzliť dej bude aj v spoločnosti českých hercov - Oldřicha Víznera, ktorý si zahrá kráľa škriatkov Oberona, a Sabiny Laurinovej, ktorá prijala úlohu kráľovnej víl Titánie. Obaja tvrdia, že česko-slovenská spolupráca prináša priateľstvá aj na celý život.
Po boku spomínaných hercov sa objavia Lucia Gažiová, Milan Ondrík, Peter Kadlečík či Marta Sládečková. Okrem Sna noci svätojánskej sa tento rok v rámci festivalu budú uvádzať aj minuloročné tituly z oboch krajín - Ako sa vám páči a Othello, a napokon aj tohtoročná pražská novinka - Búrka.
Najlepšia na Hrade je veľká úloha. Tá zahreje
Oldřich Vízner (na snímke ČTK)sa z postavy kráľa Oberona teší. Hradná produkcia je síce náročná, ale o to lepšie sa vraj na ňu spomína.
Čo vám Shakespeare dáva okrem priateľských zážitkov z letného hrania na Hrade?
„Vždy som Shakespearom zaskočený, a pritom som ho hral veľakrát. Prečo to je tak, nechápem. Je všeplatný na každé obdobie, v každom čase je aktuálne hrať ho. Nevyprcháva, nevyhasína, ľudí vždy zaujíma, pobavia sa. Nerozumiem tomu. Teším sa, ako sa s ním opäť popasujeme. Príbeh sa totiž zdá byť jednoduchý, a nie je.“
Je hranie pod holým nebom podobné ako filmovačka?
„Aj pri filmovaní sa človek stretáva s extrémnymi podmienkami, ako sú chlad, zima, dážď. Rozdiel je v tom, že keď sa robí divadelné predstavenie, tak vieme, že to 'utrpenie' sa skončí približne o dve hodiny. Ale niekedy to býva náročné počas skúšok. Keď sme začali skúšať pred pár dňami tu na Bratislavskom hrade, bol horúci deň. Prišiel som v tričku, a ani mi nenapadlo, že večer budem musieť žobrať o sveter. Je to nevyspytateľné, a práve preto pekné.“
Kostým vás zachráni?
„Najlepšie je, keď hrá človek nejakú veľkú úlohu, v ktorej sa počas predstavenia nezastaví. Vtedy sa dokáže poriadne rozohriať. Momentálne mám pocit, že môj kostým je ušitý z príliš ľahkého materiálu. Ale nič to. Keď bude najhoršie, požiadam o nejaký bačovský kožuch.“
Ako hodnotíte spoluprácu s režisérom Ľubom Paulovičom?
„Teraz mi je ťažko niečo povedať. Už keď som úlohu prijímal, hovoril som, že je na skúšanie málo času. Lenže času je vždy málo. Vždy chýba ten týždeň navyše do premiéry. Sme v najnáročnejšej fáze - všetko dávame dokopy. Budem hodnotiť, až keď bude predstavenie na svete.“
(ea)
 |
