Scénická kompozícia Sclavi, ovenčená mnohými prestížnymi oceneniami na zahraničných festivaloch, konečne dorazila na Slovensko. Po festivale Wiener Festwochen sa objavila v závere festivalu Žilinská svätojánska noc.
Divadelná inscenácia vychádza z prameňov rusínskych a ukrajinských piesní, zozbieraných z expedície súboru Farma v jeskyni po východnom Slovensku. Slovenský režisér Viliam Dočolomanský vytvára skôr fragmenty clivých folklórnych motívov. Tie posúva do roviny celostne zovšeobecneného Slovanstva.
Emigrant sa navracia z Ameriky do svojej domoviny, ktorú však už nespoznáva. Cíti odcudzenosť, keď sa mu okolie a spomienky na ňu zlievajú do temných zhlukov desivého virvaru. Je to bolestivý návrat ku koreňom, k vlastnej národnej či regionálnej príslušnosti. Aj to je jednou z objavností dramaturgie scénickej kompozície.
Dočolomanský neuchopuje rusínsky námet doslovne. Necháva sa ním iba inšpirovať. Kolorit piesní však zreteľne upravuje do jemného, ale aj dynamicky hutného zvukového pradiva. Ide o hlasové vibrácie, nápevy i hlasné piesne, ktoré sa následne zhutňujú do celkovej muzikality inscenácie.
Herci často dosahujú extrémne polohy práce s telom. Pohybovú akciu zručne spájajú s hrou na hudobný nástroj neraz v akrobatickom prevedení. Róbert Nižník v postave emigranta je rázovitý slovanský typ tragického i nostalgického charakteru s príslušným pátosom. Fyzický výkon dokresľuje dokonale zvládnutým spevom aj hrou na trúbku.
Hana Varadzinová stelesňuje typ fatálnej ženy. Bolesť ženstva preukazuje neoblomnou silou v náročnom fyzickom zápase. Drsnosť až surovosť v niektorých jej prejavoch však kontrastne spája so srdcervúcim, plačlivým spevným intonovaním. Juhokórejský herec Jun Wan Kim je exoticky výrazným typom s dramatickým i fyzickým potenciálom. Chór ženských postáv tvoria spievajúce, hašteriace sa i klebetiace štylizované dedinčanky. David Jánský rytmicky sprevádza spevné výkony interpretov celou paletou bicích nástrojov.
Na scéne po celý čas stojí robustná maringotka. Raz je loďou, inokedy kostolom, príbytkom či mobilnou konštrukciou značiacou i medziľudské bariéry. Kostýmy sú zreteľne zbavené harmonickosti. Všedné pracovné vidiecke odevy však miestami prestupujú do štylizácie až nahoty. Tá sa dosahuje napríklad v neopakovateľnej scéne, keď si postavy svorne zahalia tváre vyhrnutím látok odevu cez hlavu a ostávajú s odhalenými hruďami ako temné preludy snových hlasov.
Sclavi odkrýva torzá rusínskej kultúry. V časoch silnejúcej globalizácie svedčí o jednej z tendencií súčasného umenia navrátiť sa k regionálnym koreňom, k stratenej identite.
Farma v jeskyni: Sclavi/Emigrantova píseň
Réžia: Viliam Dočolomanský
Dramaturgia: Jana Pilátová Scéna a kostýmy: Barbora Erniholdová, hrajú: Róbert Nižník, Jun Wan Kim, Hana Varadzinová, Cécile da Costa, Maja Jawor, Eliška Vavříková, Roman Horák, David Jánský
Premiéra 3. marca 2005 vo Švandovom divadle v Prahe
Slovenská premiéra: 24. júna 2007 na Stanici Žilina–Záriečie
Autor: Miroslav Ballay (Autor je teatrológ)
