Večer patril dvom ruským mužom – hercovi a režisérovi Olegovi Tabakovovi, ktorý si večer prevzal v Trenčianskych Tepliciach ocenenie Zlatá kamera a mladému režisérovi Iľjovi Chržanovskému, ktorý v rovnakom čase osobne uviedol svoj hraný debut v Trenčíne.
Bol to večer jednej krajiny, dvoch generácií a čísla 4. Chápeme, nie je to príliš sakrálne číslo. Ale štyri nohy má aj stôl.
A tak sa volá aj Chržanovského film, ktorý okrem mnohých cien bol nominovaný aj na Európsku filmovú cenu pre objav roka. „Tento film nie je ľahké stráviť,“ píše BBC o filme 4. Veru, nie je. Máte chuť sa ponoriť do vodky, preklínate radikálne provokatívneho spisovateľa Vladimíra Sorokina, ktorý je podpísaný pod scenárom, jeho zákernú hru s klonmi, so vzťahmi, ktoré fungujú bez zakoktania, len im chýbajú silné emócie, podstata.
Pravdivá cesta do surreálna
Klony naháňajú diváka ako nedosnívaný sen, pri ktorom nevieme, čo bola realita a čo len snívanie. „Ale čo je realita? Čo sú fakty? To nikto nevie. V Sorokinových príbehoch je najskôr všetko veľmi reálne, no potom to prejde do surreálna a absurdna a vy neviete, kedy sa to zmenilo. No aj to je veľmi reálne. Túto cestu od reálna do surreálna zvláda len Sorokin,“ vysvetľuje režisér Iľja Chržanovskij v rozhovore pre SME, prečo si vybral spisovateľa, ktorého Vladimir Putin a jeho okolie drtia v zuboch.
Tri postavy sa stretnú pri bare. Pijú. Vodku, tequilu a napokon aj šampanské. Každý si v tomto bizarnom trialógu hovorí svoje. Mimochodom, v bare nie sú tri postavy, ešte je tu barman - divák. Občas akoby zaspával, ale oni ho zobudia.
Keď sa po polhodine rozlúčia, ukáže sa, že ich príbehy sú iné. Ale jeden – ten najneuveriteľnejší – zostáva pravdivý. Možno. O klonovaní, v Rusku nazývanom zdvojovanie, pri ktorom vznikajú štvoričky. „Toto je krajina, kde sa môže to, čo sa inde nesmie,“ hovorí muzikant v bare. „Zaujíma ma klonovanie mysle, ostatné hry okolo ma netrápia,“ uvažuje Chržanovskij.
Kríž a pištoľ
Krajinu neobmedzených možností vykreslí Chržanovskij naturalisticky. So stareckým pištaním sa bábušky starajú o klony, obžierajú sa prascami, samozrejme, červa vypaľujú liehovinami, prišívajú bábkam pohlavia, aby vedeli, aké embryo sa v nich skrýva, pochabo sa rehocú, keď si ukazujú, čo ukrývajú vo svojich zvráskavených podprsenkách. „Život v ruských dedinách je omnoho tvrdší ako to, čo ukazujem. Ako môžeme pochopiť, čo je temné a čo nie je? Vďaka temnote rozoznáme svetlé stránky. Bolo by pohodlné vyberať si vždy len veci, ktoré nie sú komplikované, nechutné, nebezpečné, ale potom by sme nepochopili, čo je dobro. Pre dobro potrebujeme zlo,“ hovorí režisér.
Záhadou zostáva číslo štyri. „2 x 2 je 4 - hovoríme v Rusku, keď je niečo banálne. Keď sa pozrieme na znak 4, je to z jednej strany ortodoxný kríž, z druhej pištoľ. A tvoria ju tri línie, ale vďaka nim vzniká 4.“
Po silnej ruskej dávke sa dnes Artfilm prenesie do francúzštiny, ocenenie Hercova misia si prevezme herečka Isabelle Huppertová.
Autor: Trenčín
