Výstava Desať rokov proti známej srbskej fotografky GORANKY MATIČ v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave ukazuje odvrátenú stranu desiatich rokoch srbskej histórie. Fotografie zachytávajú srbskú spoločnosť v rokoch 1991 až 2001, obdobie, keď krajine vládol jeden z posledných európskych autoritárskych politikov Slobodan Miloševič. Predstavuje svojrázne dokumentárne a umelecké svedectvo o odpore a boji občanov Srbska proti vojne, nenávisti a tragickej vláde. Vernisáž pripravila Nadácia Pontis a potrvá do 30. júna.
Zvyknete zdôrazňovať, že ste sa narodili v ten istý deň ako legendárny režisér Alfred Hitchcock, len o päťdesiat rokov neskôr. Čerpáte z jeho diela nejakú inšpiráciu?
„Áno, lebo sa snažím pochopiť život tak ako on. Teda so smiechom, nepoddávať sa smútku.“
Fotiť ste začali až ako 30-ročná. S čím ste začali a čo vám z toho obdobia prebieha v mysli?
„Moje prvé fotografie v 80. rokoch reflektovali hudobný a kultúrny život. Politike som sa zďaleka nevenovala. Keď som vtedy začala fotografovať, netušila som, že v 90. rokoch budeme žiť v takom búrlivom období. Že sa Juhoslávia začne rozpadať a že sa budem zaoberať takými vážnymi vecami. Politika mi bola skrátka úplne cudzia. Až v 90. rokoch, keď som začala pracovať pre politický týždenník Vreme, musela som sa ňou chtiac-nechtiac zaoberať.“
Táto výstava je najmä o Miloševičovom režime. Aké reakcie vyvolala?
„Už v roku 2000 mi vyšla kniha s rovnakým názvom – teda Desať rokov proti. Musím priznať, že reakcie boli prevažne pozitívne.“
Prečo potom Belehrad doteraz nevydal haagskemu tribunálu dvoch najhľadanejších vojnových zločincov ?
„Myslím si, že politická špička sa zvlášť v takýchto citlivých záležitostiach natoľko obáva reakcie obyvateľstva, že volí ľahšiu cestu. Štát akoby musel rešpektovať verejnú mienku. Verejnosť volí vládu, a tá je od ich podpory závislá.“
Kde sú hranice medzi patriotizmom a nacionalizmom?
„To závisí od vzdelania. A to nehovorím o vysokoškolskom vzdelaní, ale o určitej zrelosti. Pripomínam, že nacionalizmus ovplyvnil romantizmus. Aj u nás v Srbsku to bolo ako krok späť, krok do devätnásteho storočia. Akoby remake filmu.“
Dokážu fotografie zachytiť skutočnosť, aj keď politici zachovávajú kamennú tvár?
„Áno, pravdaže. Treba len nájsť správny uhol pohľadu, správnu situáciu. Vždy sa to dá, treba sa s tým pohrať.“
