Po dlhom čase som navštívil vidiek bývalého východného Nemecka. Mestá Drážďany a Lipsko poznám, ale cesta z Berlína do provincie ma prekvapila. Vlak stál pri každej vŕbe, len čo sa rozbehol, už zasa brzdil. Vo vozni som čoskoro osamel. V klimatizovanom chlade som pozoroval rozhorúčenú krajinu za oknom. Najviac mi udrelo do očí, že kamsi zmizli ľudia. V uliciach dedín a mestečiek nebolo nikoho. Dokonca aj potulné psy a mačky sa vytratili. Nielen staré domy, ale aj celé paneláky zostali opustené, okná rozbité, dvere vylomené. Nedávno som čítal, že vo východonemeckých spolkových krajinách bude v roku 2050 žiť len niečo vyše polovice pôvodných obyvateľov. Čoraz väčšmi som si uvedomoval, ako Slovensku prospelo, že si muselo samo vybudovať svoj hospodársky rast, že ho nedostalo ako hotový dar zo Západu. Miliardové finančné injekcie z bohatších spolkových krajín síce v bývalej „zóne" zrenovovali diaľnice aj nemocnice a zvýšili dôchodky, ale mnohí obyvatelia tým paradoxne stratili motiváciu, lebo blahobyt sa k nim dostavil bez námahy. Mojím cieľom bolo mestečko Halberstadt, kedysi známe výrobou kvalitných klobás, dnes už len vysokou nezamestnanosťou, sociálnymi problémami, pravicovými extrémistami a únikom obyvateľstva. Okrem mojej čítačky bolo jediným kultúrnym programom v ten mesiac hosťovanie divadelnej skupiny s muzikálom Rocky Horror Show. Vystúpil som na miestnej vysokej škole, prišlo tridsať divákov, z toho sedem so mnou išlo na večeru, z vďaky, že sa opäť konala literárna akcia. O polnoci som po ľudoprázdnych temných uliciach mieril naspäť k hotelu. Zrazu som dostal strach. V mozgu mi utkvela myšlienka, kto by mi pomohol, keby sa mi teraz niečo stalo, a nechcela z hlavy von. Paranojou netrpím, ale napriek tomu sa mi uľavilo, až keď som sa zamkol vo svojej izbe. Na druhý deň som skoro ráno vyrazil domov. Už som sedel na letisku v odletovej hale v Berlíne, keď sa mi zazdalo, že počujem slovo Halberstadt. Spozornel som. Preboha, prečo sa taká, s prepáčením, diera ocitla v národných správach? Započúval som sa pozornejšie. Skupina ôsmich skínov v tú noc brutálne napadla divadelníkov, ktorí odohrali Rocky Horror Show a vracali sa do hotela, len pár uličiek odtiaľ, kde som už hodinu spal. Piati ľudia utrpeli ťažké zranenia. Ešte stále ma mrazí pri predstave, že keby som pristal na ďalšiu kávu, možno by som už tieto riadky nepísal.