Prvé čísla hovoria, že na Artfilme sa počas piatku a soboty predalo takmer 1200 lístkov a akreditovaných je 775 návštevníkov. Samozrejme, dôležitejšie než čísla sú filmy. A atmosféra.
„Kto je to strašidlo?“ pýta sa český filmový kritik. Predsa Marilyn Monroe. Je príliš strapatá, aby ju rozoznal, no biele šaty slúžia ako pomôcka na jej dešifrovanie. Vedľa nej postáva lenivý Superman a poskakujú rozjašení Laurel a Hardy.
Večne živé postavy filmového plátna „šaškovali“ v piatok večer pred trenčianskym kinom ODA. Doň po červenom koberci smerovali šťastní majitelia pozvánok na slávnostné otvorenie medzinárodného filmového festivalu Artfilm. Fotografi cvakali a niektoré slovenské herečky im aj pekne zapózovali.
„Môj život som zasvätila herectvu. Všetko, čo som, som vďaka herectvu.“ Také silné vyznanie zaznelo o chvíľu neskôr v ODE. Patrilo srbskej herečke Mirjane Karanović, známej u nás z Kusturicových filmov a tiež z Grbavice, za ktorú bola nominovaná na Európsku filmovú cenu.
Karanović sedí v hlavnej porote Artfilmu a ako prvá si tento rok prevzala ocenenie Hercova misia. V sobotu poobede jej preto patril už legendárny Most slávy v Trenčianskych Tepliciach.
Keď sa Mirjana Karanović objavila na javisku, vyrazila dych tým, ktorí ju poznajú z filmov. So splývavými dlhými vlasmi zabalená v sexi šatách pripomínala skôr morskú pannu než svoje postavy z filmov. V Grbavici hrá Esmu, ktorú počas balkánskej vojny znásilnili, ale rozhodla sa dieťa si nechať. Film si odniesol Zlatého medveďa z Berlinale, no odvtedy srbská opozícia začala herečku konfrontovať. „Až vtedy som si uvedomila, že ten film bol odvážna vec pre mnohých ľudí.“
Príjemný úvod festivalu zaškrípal len občas – napríklad keď moderátorka Elena Vacvalová pozvala na pódium predsedu hlavnej poroty, iránskeho režiséra Jafara Panahiho, ktorý mal hovoriť „iránsky“. Alebo keď sa spustila Dannyho trinástka, no prvých päť minút chýbala zvuková stopa. Faux pas vyvážilo elegantné moderovanie a zopár vtipných bonmotov.
V sobotu sa už kiná v Trenčíne aj v Trenčianskych Tepliciach slušne zapĺňali a niekedy aj predčasne vyľudňovali. Francúzsky film Sicília! s komplikovanejšou štruktúrou rozprávania „vydržalo“ dopozerať len 20 divákov, no následná Nenávisť Mathieua Kassowitza o boji troch francúzskych tinédžerov s políciou počas jednej noci prikovala všetkých do tvrdých stoličiek kina Prameň.
Prameň je tento rok jediné miesto, kde sa v Trenčianskych Tepliciach premieta, ak nerátame nočný open air Bažant Kinematograf. Samozrejme, promenáda, oblátky, liečivý turecký kúpeľ hamam je tam. Veľké pohodlné kino ODA, dve ďalšie kiná, diskotéka, ktorá sa tvári ako festivalový klub, sú v Trenčíne.
No väčšie, a azda aj závažnejšie dilemy má divák, ak nahliadne do programu. Vyskytuje sa v ňom viacero zaujímavých a na zahraničných festivaloch ocenených titulov.
