Pán premiér v diskusnej relácii hodnotil. Čo? Predsa ako sa náš život k dobrému obracia za posledný rok.
Jednou vecou ma dostal úplne. Za jednu z najpodstatnejších vecí pán premiér považuje to, že ľudia vysoko hodnotia kroky jeho samotného, jeho vlády a celej koalície. Ľudia sú priam duševne zjednotení s jeho konaním.
Nepochybujem. Má to len jeden zádrh. To, že vás pán premiér ľudia tľapkajú po pleciach, ešte neznamená, že konáte absolútne správne.
Vedenie štátu možno zjednodušene porovnať s výchovou a vzdelávaním detí. Nenahovárajme si, že bežný volič je uvedomelejší ako priemerné dieťa. Párky a pivo pre voličov počas volieb možno porovnať so zmrzlinou a cukrovou vatou pre deti počas jarmoku. Každé obyčajné dieťa si vždy vyberá cestu ľahšieho odporu, pohodlnejšiu cestu bez námahy. To znamená, že pohoda a malé nároky sú pre neho meradlom obľúbenosti toho, kto mu tieto „rozkoše“ ponúka. Učiteľ, ktorý nechá žiakov na pokoji v slastnom ničnerobení, je ten najobľúbenejší. Pamätáme si to všetci zo školy. Horšie už bolo, ak nastúpili obdobia skúšok. Mimochodom, nečakajú aj Slovensko akési „skúšky“? Prijatie eura, zmeny v školstve, sociálnom systéme?
Naproti tomu pedagógovia, ktorí nám „dýchali na chrbát“ a snažili sa nás presvedčiť, že „stratený“ čas nad učebnicou, sa nám raz vráti v ďalšom živote, neboli veľmi obľúbení. Považovali sme ich za prísnych, necitlivých, náročných... Ich hodnotu sme pochopili, až keď sme dospeli.
Mám obavu, či túžba pána premiéra byť „obľúbeným učiteľom“ nespôsobí, že nezložíme dôležité skúšky alebo nebodaj neprepadneme. Jedného takého premiéra-učiteľa sme už mali a zopár rokov sme si museli zopakovať.
Autor: Andrej Sitár
