Čínske úrady na čele s prezidentom sa snažili, aby v kríze nebolo cítiť ani náznak zaváhania alebo podozrenia z nejednoty vedenia. Po dvoch dňoch zaujalo vedenie rozhodný postoj. „Ťiang Ce-min (prezident) zvolil extrémistický postoj, aby zakryl rozpory,“ myslí si to francúzsky sinológ Jean-Pierre Cabestan. Podľa neho sa Peking stále zmieta medzi dvoma protichodnými smermi v zahraničnej politike - prozápadným, ktorý má pritiahnuť zahraničných investorov, a nacionalistickým a protiamerickým. Z pôvodného rozhodného postoja Peking neustúpil ani o piaď. Ťiang Ce-min (na snímke), ktorý cestuje po krajinách Latinskej Ameriky, v pondelok definitívne odmietol doterajšie kroky USA na urovnanie krízy. S približovaním vízie prijatia Číny do Svetovej obchodnej organizácie sa zdalo, že vietor fúka do plachiet stúpencom čínskej integrácie do svetovej ekonomiky. Kríza spôsobená kolíziou amerického špionážneho lietadla s čínskou stíhačkou však spôsobila, že tromfy sú teraz opäť na strane armády. „Americké lietadlo bolo pre čínsku armádu, ktorá by si po strate svojho obchodného impéria opäť chcela pozlátiť šat, ozajstným darom z nebies,“ tvrdí nemenovaný západný diplomat. Okrem „špecifických záujmov“, ako je vlastné prežitie a rozvoj, by čínska armáda mohla požadovať zvýšenie vplyvu v Juhočínskom mori a tiež väčšie slovo v politike uplatňovanej k Taiwanu.

Armáda bola v roku 1998 výrazne zatlačená do pozadia, keď jej civilná správa odobrala všetky hospodárske funkcie. Dodnes však zostáva dôležitým faktorom následníctva politickej moci v totalitnej Číne, myslí si to Paul Harris z hongkonskej univerzity. Podľa scenára Ťianga z roku 1997 by traja najvyšší predstavitelia vrátane neho mali najneskôr na začiatku roku 2003 odísť do penzie a vzdať sa funkcií v prospech „štvrtej generácie“, zoskupenej okolo 57-ročného vicepremiéra Chu Ťin-tchaa. Práve ten v čase neprítomnosti Ťianga riadi riešenie krízy - rovnako ako ho riadil v roku 1999, keď Američania bombardovali čínske veľvyslanectvo v Belehrade.

Zároveň je pre Ťianga dôležité, aby si súčasná trojka najvyších v čínskej hierarchii aj po odchode do dôchodku naďalej uchovala istú autoritu. „Čínske vedenie chcelo využiť incident, aby dalo lekciu republikánskej administratíve,“ konštatuje Joseph Cheng, politológ z Hongkongu. Podľa jeho názoru v tejto otázke panuje úplná zhoda medzi všetkými v čínskom vedení - ale nájsť konsenzus aj na urovnanie krízy nebude také jednoduché. Vláda zatiaľ starostlivo dbá o to, aby Číňania nevyšli do ulíc. (čtk)