BRUSEL. Lídri Európskej únie sa ani do včera večera nedokázali dohodnúť. Summit sa naťahoval pre obsah zmluvy, ktorá nahradí mŕtvu euroústavu.
Najväčšie prekážky kládli nemeckému predsedníctvu Poliaci a Briti. Varšava do poslednej chvíle odmietala pristúpiť na systém hlasovania, ktorý podľa nej zvýhodňuje veľké krajiny. „Budeme vyjednávať až do úplného konca. Poľsko nemá vo zvyku vzdávať sa,“ povedal prezident Lech Kaczyński.
Na summite len pomaly doznieval šok zo slov jeho brata premiéra Jaroslawa, ktorý žiadal väčší vplyv pri hlasovaní ako kompenzáciu za poľské obete počas druhej svetovej vojny.
Londýn žiadal výnimky zo spolupráce v oblasti vnútra, spravodlivosti a zahraničnej politiky. Premiér Tony Blair bol pripravený dohodu zablokovať. Je to jeho posledný summit. Na budúci týždeň odstúpi.
Lídrom sa predtým podarilo dohodnúť na vysokom predstaviteľovi únie pre zahraničnú politiku, ktorý sa však nebude nazývať ministrom zahraničia.
Premiér Robert Fico sa na dvojstranných schôdzkach nezúčastňoval, Slovensko súhlasilo s nemeckými návrhmi.
Počas rokovaní v noci na včera francúzsky prezident Nicolas Sarkozy navrhol kompromis, ktorý by umožnil Poliakom oddialiť pre nich nevýhodné rozhodnutia únie a žiadať o nich ďalšie rokovanie. Prezident Lech Kaczyński to však odmietol. Prišiel s vlastnou predstavou: aby nový systém hlasovania začal platiť až v roku 2020.
Merkelovej diplomacia
Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa včera snažila presvedčiť Poľsko. Rokovala aj s britským, českým a holandským premiérom, ktorí majú voči zmluve výhrady.
Londýn stanovil štyri čiary, za ktoré neustúpi. Medzi nimi daňovú suverenitu, ktorú však dokument nerieši. Očakávalo sa, že Londýn si presadí výnimku z Charty základných práv, ktorá preň nebude záväzná.
Vyhliadky na dohodu sa začali črtať až večer. Paríž a Berlín navrhli posledný kompromis, podľa ktorého by Poľsko získalo kompenzácie za súhlas s novým hlasovacím systémom dvojitej väčšiny. Ten by platil až od roku 2014, a nie podľa pôvodného plánu od 2009.
Kaczyński to zatelefonoval bratovi, premiérovi Jaroslawovi. „Zdá sa, že sme blízko dohody,“ tvrdil nemenovaný diplomat. To však vzápätí poprel poľský premiér, ktorý doma vo Varšave opäť pohrozil vetom. Merkelová vzápätí navrhla rokovať aj bez Varšavy.
Väčšina Poliakov za dohodu
V Bruseli medzitým len pomaly doznievalo rozčarovanie z komentárov poľského premiéra o druhej svetovej vojne. Publicitu dostal aj prieskum denníka Gazeta Wyborca. Väčšina Poliakov podľa neho odmieta tvrdý postoj Kaczyńských a sú presvedčení, že by mali byť prístupnejší na dohodu.
Podporovatelia novej zmluvy tvrdia, že únia musí zefektívniť rozhodovanie, aby mala jednotný hlas vo svete a mohla lepšie čeliť globalizácii či klimatickým problémom.
Lídri sa dohodli, že sa prestane používať slovo ústava a z textu novej zmluvy vypadnú symboly únie. Zoskupenie 27 štátov bude mať vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku, ktorý bude podpredsedom Európskej komisie. Nebude sa však volať minister zahraničných vecí.
Summit sa zmenil na dlhé hodiny čakania
Dlhé hodiny čakania, pochmúrne prognózy a zákulisné informácie, ktoré o pár minút neplatili. Prvý deň rokovaní európskych lídrov sa vo štvrtok pretiahol do polnoci a ani včera po dlhých hodinách sa nečrtal žiadny kompromis.
„Dali sme si večeru, ale môžeme ju skôr nazvať predjedlom. Hlavný chod bude zajtra,“ hovoril vo štvrtok v noci šéf Európskej komisie José Manuel Barroso.
Usmiata nemecká kancelárka Angela Merkelová doplnila, že atmosféra bola „otvorená a priateľská“, na dohodu to však stále nevyzerá. O pár minút odkráčala na nočné stretnutie s poľským prezidentom Lechom Kaczyńským, ktorý stále hrozil, že Varšava summit zablokuje.
Škandinávska delegácia si krátila večer tipovaním. Vklad bol dve eurá a tipovalo sa, či sa summit skončí už v piatok, alebo sa pretiahne do soboty. Väčšina stávok bola optimistická s tým, že sa rokovania predĺžia najviac o pár hodín.
Na dlhé čakanie sa pripravoval aj premiér Robert Fico. „Som pripravený byť tu do soboty i do nedele, ak to bude nevyhnutné. Len sa preboha dohodnime.“ Únia by mala podľa neho radšej hovoriť o pracovných miestach a nestrácať čas dohadovaním sa o inštitucionálnych zmenách.
Slovensko má na rokovaniach špecifickú pozíciu, keďže súhlasí s návrhom nemeckého predsedníctva.
Premiér Fico zrušil nočnú tlačovú konferenciu, pretože nedošlo k žiadnemu pokroku, a aj včera predpoludním mal v podstate voľný program. Kancelárka Merkelová sa sústredila na bilaterálne stretnutia s „problémovým“ Poľskom a Britániou.
Menší rozruch spôsobil britský europoslanec Nigel Farage, ktorý žiada vystúpenie Británie z Európskej únie. Na Schumanovo námestie blízko budovy Európskej rady priviezol nafukovací buldozér, ktorým chcel preraziť policajné zátarasy. Prestal až potom, keď mu belgická polícia pohrozila zatknutím.
Úsmevy vyvolala aj výstava papierových postáv európskych premiérov, ktorí si zapchávajú uši. Podľa euroskeptikov totiž nereagujú na žiadosti ľudí, ktorí chcú o novej zmluve únie rozhodnúť v referende.
Sporné otázky summitu únie
Hlasovanie v únii: väčšina členov presadzuje nový systém takzvanej dvojitej väčšiny (platí to, za čo hlasovalo aspoň 55 % štátov zastupujúcich 65 % populácie únie). Poliaci sú proti a tvrdia, že to znevýhodní stredné a menšie štáty.
Kompetencie inštitúcií a národných štátov: Briti odmietajú právne záväznú Chartu základných práv a stratu suverenity v oblasti spravodlivosti, vnútra a zahraničnej politiky.
Post ministra zahraničných vecí - niektoré štáty majú obavy z budovania európskeho superštátu. Británia a Holandsko chcú post premenovať na vysokého predstaviteľa.
Otázka právnej subjektivity Európskej únie, ktorá by tak mohla uzatvárať aj medzinárodné zmluvy.
Výroky lídrov
„Budeme vyjednávať až do samého konca. Poľsko nemá vo zvyku sa vzdávať.“
Poľský prezident Lech Kaczynski
„Evidentne nemieni pristúpiť na žiadny kompromis.“
Český premiér Mirek Topolánek
„Poliaci svojimi argumentmi niekedy pôsobia, ako by boli z inej planéty.“
Švédsky minister zahraničia Carl Bildt
„Pracujeme ťažko. Problémy ešte nie sú vyriešené, ale každý sa snaží.“
Nemecká kancelárka Angela Merkelová.
„Musíme prestať s touto diskusiou. To je frustrujúce, keby ste tu sedeli.“
Premiér Robert Fico.
Stĺpček Mariána Leška
Odvracanie katastrof
Európske spoločenstvo zažilo aj také stretnutia, ktoré mali vcelku hladký priebeh, lebo predstavitelia členských krajín sa prišli dohodnúť na ďalšom rozvoji.
Odkedy vznikla Európska únia, stretnutia lídrov sa zmenili na fóra, na ktorých sa zväčša odvracajú katastrofy. Prebiehajúci summit je toho príkladom.
Zišiel sa v atmosfére, že nedohoda uvrhne úniu do najväčšej krízy v jej dejinách. Rozhodujúci hráči však aj túto hrozbu považujú za podporný prostriedok, ktorý im má pomôcť presadiť ich zámery.
„Nevzdávame sa v otázkach, v ktorých môžeme zvíťaziť,“ povedal Blairov hovorca. Ochota riskovať neúspech všetkých, v záujme víťazstva jedného či niekoľkých, je v únii na vzostupe.
Založiť napredovanie na odvracaní katastrof, nie je príliš bezpečná ani spoľahlivá cesta do budúcnosti.
A únia vznikla preto, aby cesta do budúcnosti bola spoľahlivá a bezpečná.
Autor: Brusel
